Papier

Začnem vždy tým, že z bloku vyberiem si list.
Páči sa mi vytrhnem ho, iste nebude to bolieť.
Ak to nejde, pomaly ho začnem hrýzť!
Mám ho v ruke, konečne a teší ma to!
Som rád že je takto krásne biely, toto musí vyjsť!
Už sa v hlave rodí dielo a zisťujem čo a ako...
Kŕmim ho na stole ako že ja som jeho pastierom
Vízia je to úžasná a o to viac teší ma to,
milujem sa u mňa doma so svojím bielim papierom!
Potom vezmem to najlepšie pero z mojej zásuvky,
Že obohatím ten list s dobrým úmyslom.
Papier je jedna možnosť pero možností nekonečne.
Na papieri vzniká dielo ako jeho ozdoba.
čím viac po ňom píšem, tým viac môže ho to bolieť!
Je to stále práve ten, čo som si ho vybral
a tak veľmi ho miloval?

Myšlienka ma vyrušila a zrazu prečiarkujem slová.
Už je celkom pokrčený a nepodobá sa na seba!
Takto som to ale nechcel, a mám chuť začať znova.

Ako on to prijme je mi jedno...

A teraz nad ním stojím aj keď s hrdosťou zbrojnoša,
Hoci nezodpovedá mu plánovaná osnova,
Tak už nepíš ani ty, pokrč a hoď ma do koša!