Smrť si nevyberá...vlastne vyberá

- Zomierate. - oznámil sucho praktikant lekárovi.

- Musíš do toho dať viacej ...hmmm....súcitu a konečnosti.

- Zomierate. - snažil sa polepšiť.

- Pozri! Tam ide nejaký človek... skús si to na ňom.

Oto nervózne pozrel na dotyčného - bol starý a vychudnutý. Najradšej by sa na to vybodol, no pokiaľ tam chcel ostať, musel počúvať svojho šéfa. A tak sa vybral oznámiť pravdepodobne zdravému človeku smrť.

- Dobrý deň. - pozdravil slušne.

- No... dobrý. - odpovedal starec.

- Zomierate. - povedal a čakal na reakciu.

- Ja viem... ale rozhodne je fajn, že ste mi to pripomenuli.

- Aha... prepáčte, že som vás zaťažil touto zbytočnou informáciou.

- Som sám Smrť. Ale ani tá netrvá večne. Zomieram a chcem aby si ma nahradil.

- Prosím?

- Som Smrtka a chcem aby si ma nahradil.

- Ja?

- Buď ty alebo Tim Burton. Ten chlap má zmysel pre pochmúrnu poetiku... určite by dokázal moju prácu oceniť.

- Utiekli ste z psychiatrie?

- Myslíš, že keby áno tak by som sa ti priznal?

Oto si sadol na nepohodlnú stoličku vedľa automatu na kávu. Z diaľky ho pozoroval jeho šéf. Na druhú stoličku v rade si sadla Smť. Oznámila mu, že by bola celkom rada, keby si svoju budúcu prácu vyskúšal. Vlastne bola Smrť celkom ukecaná. - takmer nepustila muža k slovu.

- Vieš... ako si mi povedal, že zomieram... to bola jedinečná práca. Skutočne vynikajúca. Bolo to také súcitné a pritom tam bol ten náznak konečnosti.

- Ale to vravíte iba tak.

- Ale prosím ťa! Si fakt talent... nechceš si to vyskúšať v praxi?

- A ako sa to robí?

- No vlastne je to dosť bláznivé. Vlastne si sám vyberám kto chce zomrieť. Chodím po ulici  a keď je mi niekto nesympatický tak ho zabijem. A keď sú moc starí tak ich musím zabiť tiež. Na to sú pravidlá.

- Takže vlastne je to všetko o sympatiách? 

- No... uvažoval som aj o sms hlasovaní, ale priznajme si... nebavilo by ma stále omieľať hlasovací symbol a číslo.

Na chvíľu bolo ticho. Takmer smrteľné. Smrtka neznášala ticho. A tak zasa začala rozprávať.

- Vidíš tamtoho lekára, čo po nás stále pozerá?

- Áno.

- Bež mu povedať, že zomrie.

- Ale je to môj šéf!

- Pokiaľ ti to pôjde... nebudeš mať šéfa.

- Môžem sa niečo spýtať?

- Boh existuje. A je medzi nami. Práve sa dal na tvorenie seriálov. Tie peniaze čo do toho vráža sú až nekresťanské. Ale teraz mu bež povedať, že zomiera.

Oto vstal, napravil si plášť a odišiel za svojim bosom.

- No čo? Ako to zobral?

- Zomierate!

- No vidíš! Už ti to ide oveľa lepšie... Ale ako to zobral?

- Prečo nie ste mŕtvy?

- To by som k tomu príliš nedodával... znie to neúctivo.

- Zomrite!

- Pomiatol si sa ?

- Počkajte chvíľku.

Vrátil sa naspäť k Smrtke.

- Ja nefungujem! Nezomrel!

- Si dobrý magor, keď si mi uveril, že som smrtka.

- Vy ste si celú dobu zo mňa strieľali?

- Hej! ...Ako keby ty zo mňa nie!

- Bod pre vás.

Náhle sa za nimi ozval hlas jeho šéfa. Bol to výkrik. Tak desivý a skutočný akého len bol, teraz už nebožtík, schopný.

Ota to strašne vystrašilo. Starec na neho žmurkol.

- Teraz som si z teba robil srandu! Chvíľu trvá kým zomrú.

- Čiže som teraz Smrť ja?

- Najhoršie je, že ti budú všetci rozprávať v ženskom rode. Ku koncu sa už cítim ako transvestita.

- Čo mám robiť?

- Je to na tebe. Ty ži a prinášaj smrť. Smrť je tvoj dar. Ale ešte predtým, než sa vyberieš sa zoznamovať so svojim novým životom musím ti povedať pár vecí. Po prvé... si multimiliardár. Všetky dôležité informácie ti prídu dnes  kuriérom. A po druhé ako prvého zabiješ mňa.

- Veď si smrť! Nemôžem ťa zabiť.

- Bol som Smrť dosť dlho... je rad na tebe. Dávaj si hlavne pozor na vojny... ja som chytil obidve svetové. Bolo to nehorázne veľa práce.

- Ale...

- No! Umieranie nie je také zlé... ľudia z toho iba zbytočne robia veľké haló.

- Zomierate!

- Čo robíš preboha?! Tak rýchlo? Som čakal, že okolo toho budeme ešte pol dňa chodiť ty kretén... ešte som ti nestihol povedať, že....

Smrť zomrela. Nech žije nová smrť!

Oto tak pozeral na mŕtvu bývalú smrť, ktorá mu nestihla povedať nejakú určite životne dôležitú informáciu takmer posvätne. Vlastne mu ešte príliš nedochádzalo, čo sa udialo. Stál tam akoby bez duše. Necítil, že by sa niečo zmenilo. Teda aspoň chvíľku.

- Kurva !