O OPICI A INÝCH ZVIERATKÁCH

- Alkohol všetko hyperbolizuje. Nerev už!

- Pozri sa. Pozri sa na mňa.

Tak som sa pozrela do jej orieškových očí. Na odraz troch dohárajúcich sviečok. Zrkadlili sa v tých veľkých mlákach a la stepný rys. V tých dvoch veľkých mlákach slaných ako olivový nálev. Alebo môj roztok na šošovky. Trochu menej ako Mŕtve more. Trochu viac ako polievka zo sáčka.

- Vidíš to? Vidíš to?

Ledva sa držala umývadla. Najprv sa držala mňa, ale potom sa rozhodla byť teatrálna a pustila sa. Teraz stíska okraj umývadla, ktoré vyzerá, že má podobných výstupov za sebou veľa. Ako večný pohlcovač niečoho. Nedovareného gulášu. Starého piva. Neudržaného moču. Mikinho plaču.

- Vidím, že si totálne ožratá, miláčik.

- Nie. To nemyslím. Pozri sa na mňa a pozri sa na nich. Čo vidíš? Čo robia?

Vedela som, na čo myslí. Vždy viem, na čo myslí a prečo plače. Až ma to niekedy otravuje.

Potom sa zvalila na špinavú dlážku. Ako doska na žehlenie, čo stojí príliš dlho v pivnici. A zvalí sa. Akoby z nudy. A jej vlasy sa zošuchli pár sekúnd po nej. Ako opona po predstavení, čo bolo príliš dlhé.

Odišla som za nimi obdržať ďalšie dve slivovice. Pre seba a pre seba. Mike stačilo. Ktosi ma vytiahol na terasu. Neviem kto to bol. Vlastne ani neviem kto mi nalial. Možno moje druhé ja.  Možno tretie. Neviem. Bola tma. A hluk.

- No poď. Prišla si na rad.

.

A to ma kvôli tomu musíš driapať ako vecheť? Ako vecheť, čo nestihol dokázať, že ma občas tendencie nezapáchať?

- Nezdá sa mi, že by si ma tu nevyhnutne potreboval.

- Ale čoby nie. Chcem, aby si si to konečne užila.

-Ja ti na to seriem. Mika reve v kuchyni a ty vyvádzaš na terase. Tresla si koleno. Potrebujem ľad.

- A ja potrebujem ľudské teplo. Chcem, aby si ma objala a spýtala sa, čo mi je.

- Stojíš?

- Ako sa to vezme. Záleží na tom, čo by si chcela.

- Dobre. Ona leží pod umývadlom a kvapká na ňu presolený guláš.

- Zas ma psychické problémy?

- Ty nemáš?

- Ja som fit po všetkých ľudských stránkach.

- Škoda len, že nie si človek. Asi by som sa zamilovala.

Tresli dvere a ja som pod posteľou našla uterák, ktorý som neskôr prikladala Mike na koleno. Koleno veľké asi ako to Holdovo steroidové. A oni sa mi smejú, že ma vzrušujú jeho predlaktia. Veď sú dvakrát také ako moje.

Zaskučala ako keby som ju bila. Ako keby som jej koleno chcela uterákom vyrezať. Bola efektná. Ale len na chvíľu. Potom opäť klesla k svojim slzám pod umývadlo.

Niekto mi chcel tvrdiť, že alkohol je ako zväčšovacie sklo. Že sa pod jeho vplyvom zvliekame z kože. Ako hady na jarnom slnku. Otvárame svoje skutočné hrudné koše. So skutočnými orgánmi. A keď slnko zasvieti trochu viac, občas sa niečo vznieti.

Dobrovoľne sa zlupujeme a presvecujeme, aby sme sa na druhý deň mohli opýtať, či sme to ozaj my prespali celú noc v plači pod umývadlom. Alebo či sme to ozaj my vo vznešenom presvietení takí agresívni ako levy v klietke. Ako levy, čo v živote nevideli savanu. Ani skutočnú agávu. Ako levy, čo sa rodia tisícky kilometrov od svojho prirodzeného prostredia. A niekde hlboko pod kožou cítia ako vonia africký vzduch. V horúcej Bratislave.

Zlupujeme až na kosť. Až na veľké opuchnuté kolená. Asi také ako tie Holdove steroidné.

Mňa to celkom desí. Mám strach zo všetkých alkoholických sĺz, čo som utrela. A utriem. Možno nie zo všetkých. Z Mikiných mám strach. Mala som. Keď vypadla z embéčky kolenačky na betón. A ja som si myslela, že Ľubko je smrteľne chorý. Alebo aspoň umiera. Na zástavu srdca v červenej embéčke. Tak strašne plakala. Ako keby mal minimálne alzheimera. Ako keby zistila, že sa už zabudol aj trápiť.

A potom som jej držala vlasy. Aby si ich neovracala. Aby potom veľmi nesmrdela. Keď bude zas plakať niekde inde.

Zvíjala sa ako keby som mala v ruke motorovú pílu. Nie mokrý uterák. Čo smrdel ako staré pivo. Ktorý som našla hore pod posteľou zívať od nudy. Tak strašne sa zvíjala. Ako keď raz Jakub preťal motykou dážďovku. A tie dva konce sa v kŕči zvinuli k sebe. Ako keby im to mohlo pomôcť zostať spolu večne.

- A vieš čo? Mne je to aj tak všetko jedno.

Ozvala sa, keď prestala besnieť.

- To je dobre. Len si to skús do rána zapamätať.

Súkala som ju do spacáka a tešila sa. Ako ma o piatej zobudí s prosbou o jej súkromný umývadlovo-embéčkový príbeh.