Horúce leto

Na rade je moja reakcia, vo forme auto komentára, na Aradisa (citujem): „Nemal by som tu do toho zasahovať pod cudzí príspevok, ale toto je achilova päta madnessu, že nemá voľný chat... „ – Táto časť Aradisovho komentáru sa aj mňa bezprostredne dotýka. Ale najprv na margo údajného zasahovania pod cudzí príspevok. Predovšetkým si dovoľujem zdôrazniť, že nie je vždy efektívne rozdeľovať príspevky na cudzie a nie cudzie. Prečo? Veď sú to naše príspevky, ktorých písanie a následné čítanie by nám všetkým malo dávať potešenie z písania a čítania. Takže podľa môjho názoru, mal by si podľa možnosti zasahovať čím viac, tým lepšie. Teda aspoň mne to vôbec nevadí. Skôr naopak. Už dopredu Ti ďakujem za eventuálne ďalšie zasahovania. Je to veľmi dôležitá a funkčná spätná väzba pri písaní. By the way, bez toho sa vôbec nedajú písať, ale hlavne odlaďovať počítačové programy. Iba podotýkam, bez predstieranej a prehnanej skromnosti, že na rozdiel od programovania, ktoré sa mi behom mnohoročnej praxe už podarilo celkom slušne zvládnuť – tak pri písaní príspevkom do madnessu som ešte iba úplný začiatočník. A zrejme ešte nejakú chvíľku to bude u mňa pretrvávať. Tak a teraz už in media res k Achillovej päte madnessu. Ja vidím tú Achillovu pätu aj inde. Mne by až tak absencia voľného chatu ani nechýbala. Osobne väčšinou dávam prednosť osobnému styku. Napríklad, už aj preto, že iba tak sa dá plesknúť po peknom ženskom zadku. Omnoho viac mi chýba, že zatiaľ v madnesse ešte vôbec nefunguje mechanizmus dodatočných úprav už publikovaných príspevkov. Možno sú aj takí autori, ktorí zvládnu bez problémov napísať svoj príspevok na jeden šup a to tak, že je úplne O. K.! Nuž ja k takýmto machrom rozhodne nepatrím – a pravdepodobne ešte dlho ani patriť nebudem. Možno je to choroba z povalia starého programátora. Tak, ako napríklad silikóza (zaprášenie pľúc) je choroba z povolania starého baníka. Kedysi sme vo svojom kruhu starých a dobrých priateľov vymysleli aj takýto vtip, vo forme otázky a odpovede: Otázka: „Prečo spermie nie sú aj v prášku, ako napríklad sušené mlieko?“ Správna odpoveď: „Lebo niektoré ženy by mohli dostať silikózu!“ Ja problém dodatočných úprav svojich príspevkov riešim zatiaľ iba tak, že napíšem do madnessu nový príspevok, ktorý nazvem ako: „Horúce leto – novší variant“. Ostáva potom už iba vyriešiť problém, akým spôsobom by sa dal starší variant z madnessu odstrániť. Zrejme by sa bolo treba spojiť s administrátorom madnessu – a následne ho aj pekne poprosiť, aby starší variant odstránil. Bol by som rád, keby mi niekto z Vás všetkých poradil, ako by som to mohol čo najjednoduchšie urobiť. Už dopredu ďakujem za dobrú radu, s úctou, Augustin Sokol.  

Odpovedám najprv svojim auto komentárom, na komentár Radana Furiela (citujem): „a ja ti teraz fakt neverím ani pol slova... Priveľmi pripomínaš Michala Guľôčku...“ .Začnem rafinovane odzadu: neviem, kto je Michal Guľôčka. Nuž a čo sa týka Tvojho názoru, že mi fakt neveríš ani pol slova, tak plne rešpektujem Tvoj názor. Inými slovami, s tým pravdepodobne už asi ani nič nemôžem urobiť. Viera je viera. Spolu s nádejou a láskou sú to tri najdôležitejšie veci v ľudskom živote. A keďže nádej umiera posledná, jedine môžem iba dúfať, že možno svoj názor niekedy zmeníš, s úctou, Augustin Sokol.  

Odpovedám jednou ranou na komentáre od Radana Furiela a od Aradis – a zároveň aj im úctivo ďakujem, že si na úkor svojho vzácneho času našili čas a prečítali si nielen môj príspevok, ale navyše zrejme aj moje pomerne obšírne auto komentáre. Pravdu má Aradis: nie som alternick. Som originál Augustin Sokol. Podobne je originál aj môj dvanásťročný syn Augustin Sokol jr., ktorý je taktiež v tomto zozname spisovateľov: „Čítanie.madness.sk“. By the way, je to omnoho lepší – a hlavne modernejší, inovatívny a perspektívnejši „spisovateľ“ ako som ja. S úctou Augustin Sokol.  

a ja ti teraz fakt neverím ani pol slova... :-D Priveľmi pripomínaš Michala Guľôčku...  

az privelmi..to mas pravdu... ..ale nezabudaj ze Michal bol este uctivejsi a vsetkym vykal...:-)  

Tento počin však na Aššurballita nevyzerá... .) ale stopercentne to nie je autentický človek :D  

alebo... no ja neviem.. človek si nemôže byť dnes ničím istý  

furiel, trpíš stihomamom a narcizmom, toto je reálny človek aj s juniorom http://www.enigma.sk/weblogy/augustin-sokol/kope-vas-muza/moja-prva-poviedka-odin-na-ktorej-participoval-aj-moj-syn-augustin-sokol-junior  

Nemal by som tu do toho zasahovať pod cudzí príspevok, ale toto je achilova päta madnessu, že nemá voľný chat. Radan ty mávaš občas fatamorgány, btw. naozaj si myslíš, že na Slovensku je budova, ktorá má 37 poschodí? Maxim je totiž 25 a to nebude dlho prekonané.  

nie, fatamorgány nemávam ale zato mám pocit, že máš asi niečo osobné proti mne, čo ma mrzí... a neviem, o akých poschodiach hovoríš a s čím to má akože mať súvis  

Odpovedám na komentár od Animae Mundi – a zároveň mu aj úctivo ďakujem, že si na úkor svojho vzácneho času našiel čas a prečítal si nielen môj príspevok, ale navyše zrejme aj môj pomerne obšírny auto komentár o národniarskej ex poslankyni. Tento komentár je totižto o niečo ešte dlhší, ako môj samotný príspevok. By the way, Tvoja dedukcia bola správna: nejedná sa o Annu Belousovú rodenú Malíkovú, lebo táto je ešte stále „in“ – a moja ex poslankyňa je už „out“. Okrem toho pani Belousová má pekný a proporcionálne tvarovaný zadok, k svojej taktiež peknej a pestovanej postave – a podľa môjho názoru nemá celulitídu. Určite to samozrejme neviem, lebo nemal som tú česť a to šťastie chytiť ju za zadok. I am sorry. S úctou Augustin Sokol.  

Tuho rozmýšľam, čí si ty alternick...  

He he he, zlá dedukcia, Sokol je originál  

hmm... nie som stopercentne presvedčený.... ale snáď hej...  

Ešte doplním svoj komentár ku komentáru Radana Furiela o najnovšie informácie, ktoré som získal dnes poobede pri stretnutí s pani národniarskou ex poslankyňou: Je to dobrý pocit, keď si náhodou vypočujete z iných úst vtip, ktorý ste ešte kedysi dávno vymýšľali v pohodlnom kruhu svojich starých dobrých priateľov. Ako napríklad tento: „Pri Niagarských vodopádoch sa pekná mladá reportérka pýta Američana, Rusa a Slováka, že na čo myslia, keď vidia tento nádherný vodopád. Američan odpovedá, že myslí na to, ako by tu vybudoval ešte viacej prosperujúce turistické centrum. Rus odpovedá, že myslí na to, ako by tu vybudoval ešte výkonnejšiu vodnú elektráreň. Nuž a nakoniec Slovák odpovedá, že myslí na to, ako by sa pomiloval s peknou mladou ženou. Reportérka sa potom Slováka pýta, že prečo práve teraz myslí na milovanie. Slovák na to odpovie, že on stále myslí iba na milovanie!“ Prečo som si na to spomenul? Nuž diskutoval som s národniarskou ex poslankyňou o tomto mojom príspevku. Síce sa najprv pousmiala, ale potom už nasledovali jej výčitky. Najprv mi vyčítala, že som tam uviedol maďarskú pesničku košických čavargošov. Vraj to vôbec nie sú tí praví rodu verní Slováci. Zmohol som sa iba na typické: and why not?! Potom mi vyčítala, že môj postoj k tejto historickej udalosti našich novodobých dejín minulého storočia je dehonestujúci. Tu som už nabral druhý dych. Vypomáhal som si s teóriou relativity: relatívne k postojom našich vtedajších (a samozrejme aj súčasných) politických a vojenských vysoko postavených funkcionárov, byrokratov, aparátnikov a papalášov, môj postoj vôbec nie je až tak dehonestujúci. Skôr naopak. Veď je to iba môj pravdivý a úprimný popis zmiešaných pocitov vojaka, ktorý nemá inú možnosť, ako akceptovať často aj úplne nezmyselné a rozporuplné rozkazy nadriadených. Totižto o rozkaze sa nediskutuje. Rozkaz sa musí najprv bezodkladne vykonať. Síce neskôr je dodatočne prípustná aj sťažnosť. A kde? Napríklad, na lampárni... Kto to nezažil na vlastnej koži, tak ten to iba ťažko pochopí. Ako sa hovorí, do tretice všetko najlepšie. Tu sa mi už konečne podarilo útok odvrátiť. Posledná, tretia výčitka znela, že môj postoj nebol iba dehonestujúci, ale navyše, čo je ešte horšie, nebol pre Slováka ani dôstojný. Tak som jej porozprával vtip o tom, že na čo myslí Slovák pri Niagarských vodopádoch. Pridal som k tomu aj doslova rukolapný dôkaz: zoširoka som sa rukou rozohnal a plesol som ju roztvorenou dlaňou po jej veľkom a širokom celulitídovom zadku. Plesklo to ako rana z delobuchu. Jej reakcia ma prekvapila: rozosmiala sa prenikavým smiechom! V duchu som uvažoval aj o jej eventuálnych sklonoch k masochizmu. Zaspieval som jej preto tíško do uška svoju pesničku: „Masochista schvátený chtíčom beží k svojej milej. Tĺkli sa vzájomne bičom, v prepychovej vile!“ Opäť sa hlasne rozosmiala. Potom moju pesničku aj pochválila. Koniec dobrý, všetko dobré!  

akurat rozmyslam ktora narodniarka by to mohla byt...jedina masichisticka poslankyna ktora mi pride na um je nasa draha predsedkyna narodnej rady...:-D ..ale ta to nebude kedze je este "in"..:-)  

Odpovedám na komentár Radana Furiela a súčane mu aj ďakujem, že môj príspevok navyše aj odporúčal. Čo sa týka vierohodnosti príspevku, tak je fakt pravdivý. Môže Ti to dosvedčiť napríklad aj protagonistka tohto príbehu, pani Lucia. Lucia totižto so mnou aj spolupracovala pri písaní tohto príbehu – a taktiež aj súhlasila s tým, aby som uviedol jej skutočné krstné meno Lucia. Zdôvodnila to tým, že na ten príbeh si rada zaspomína. Pani Lucia totižto napriek svojmu veku vyzerá mlado a sviežo. Je to kočka, alebo ako sama komentovala tento môj kompliment, ani nie tak celkom kočka, ale skôr dospelá a skúsená levica! S úctou, Augustin Sokol.  

ufff... tak tomuto zaboha neuverím, ale zaujímavé je to, fakt...