Bol,bola,bolo
http://citanie.madness.sk/view-15684.php
Bola túžba.Jej prach vzlietol k večnému nebu,bez viery na odpoveď hľadelo sa na šíre mraky. A predsa...ružový raj otvoril sa pre krehké dlane. Stál,ó konečne stál anjel,ku ktorému sa dvíhali ruky lásky.Pokropili sa zo zeme vyklíčené krehké klásky. Bol chlapec. Vo snoch,túžbach,v realite,v dychu,v tepe - všade. On,korý dokázal držať pokope zničený svet detstva. Bolesť bolela z krásna,slzy tiekli z úsmevu. Pokoj šiel s ním.V ňom. I tlkot srdca každým zvečneným okamihom. Bol cit. Opatovný,vrúcny. No nepodarilo sa ho udržať na uzde. Silnejší ako sila vlastnej bytosti. Ale nedá sa znížiť alebo pridať na intenzite, udržať gejzír z hĺbky vyvierajúci skryte. Bol čas.Kedy smad šťastia uhasínal sa každýn dňom. Minúty,sekundy znamenali večnosť.Spolu.Ruka v ruke,objatie v objatí,bozk v bozku...Večnosť a predsa trvala tak krátko. Pomaly sa plazila hmla.Výkrik nestihol doznieť v ozvenu.A bola tma...Bola tma. Zrkadlo srdca rozpadlo sa na tisíce kúskov. Zajtrajšok skončil,zbledli hviezdy,tie isté viac nevzplanú.Oslepli oči,ruky stratili svoj cit,onemeli ústa.Mŕtve živo. Ticho v prázdnote samoty zabíja. Bytosť od nevypovedaných slov a nezodpovedaných otázok sa zvýja. Bol,bola,bolo...všetko a predsa nič. Zvyk a jeho strata,ďalší zvyk. Na bezneho.Dokedy?Skoro zbláznila sa hlava a srdce vykrvácalo.Čas.Njlepší liek.Ale nevymaže odolnosť.Z vyprahnutého nekonečna zostala len holá kosť.