Z okna

tváre vtiahnuté do svetla televízora
sfarbené smiechom
suchý jazyk si obtieram
o tvoje telo
hasím svoj smäd
hltavo pijem tvoje vzdychy

a po chvíli

na gauči
na kolenách
s cigaretami z tmavého okna
len kúsok nad hlavami dlhé mraky tvoriace postavy
najbledšie, najväčšie a najrýchlejšie
v našom živote
nečakali sme
že sa tak rýchlo roztrhajú
snažíme sa ich dotknúť
vieme, že nám chýba len kúsok

pokúšal som sa to odfotiť
naivne
mobilom
trasúcimi rukami

s pohľadom niekde hore si povedala:
„a preto sú tieto momenty také jedinečné...lebo si ich môžeš uchovať len v hlave, lebo to neodfotíš"
aj tak som sa beznádejne pokúšal ďalej
a ty si sa bála, aby som sa príliš nevykláňal z okna
lebo by mi mohol vypadnúť

je od teba...