Konečná
Spisovateľ/ka: Pavol Ľahký | Vložené dňa: 3. januára 2005
http://citanie.madness.sk/view-157.php
http://citanie.madness.sk/view-157.php
Srdce roztrieštené na márne kúsky plače krv, hlava padá z výšky dolu strm, pocity sa miešajú navzájom, asi to tak bolo súdené obom. Cítim sa ako drevo hnijúce zvnútra, chatrč rozpadajúca sa od základov, už nechceš do mňa vniknúť, knot sviečky končí svoju púť, plameň mojej lásky už vyhasol. Slzy sa vlečú po lícach, padajú dolu po svojej púti, je to tak dlho, čo som sa ťa snažil získať, teraz celé telo a duša smúti. Všetky pocity sú uviaznuté za múrom nedostupnosti, snažia sa preraziť bariéru a tlačia sa von, spravil som veľkú chybu plnú hlúposti, čo som to spravil, Bože môj? |