Ak máš slová, máš aj nádej
http://citanie.madness.sk/view-15765.php
Kde sú tie slová,
čo by opísať ju mohli?
Kde sú dokonalosti, ktoré zachytili by jej tvár?
Sú tu všade vôkol, len nedokážeš vybrať správny tvar.
Víla spanilá, čo v temnote sa zjavila.
Vidím svetlo, vidím žiaru, lúče mesačné.
Krídla priehľadné ako sklo, krídla motýlie.
Krídla anjelské? Nie.
Krídla nehy, tajomnosti, nádhery.
Krídla poslušnosti, slobody.
Vidím ju len ja? Ako si ťa môžem vziať?
Ako sa môžem s tebou smiať?
Ach, ty víla noci a svetla zároveň,
Prečo si tak krásna a to slovo je tak prázdne?
Hľadám ho, však nemôžem ho nájsť.
Tvoj svet zmizol, len tvoja žiara zostala.
Nedokážem to. Nedokážem opísať tvoju jar.
Ani leto, jeseň, zimu.
NEPROS TOĽKO. NEŽIADAJ. Počujem tvoj hlas,
Počujem spev, no hlások nevydávaš.
Počujem ten vysoký tón, ach , tá bolesť, brní v ušiach, v mojej hlave.
Ty vieš, že chcem.......
ALE PREČO JA ???
Či nie je iných na tomto svete, ktorý nájdu slová na tisíce?!
Vzdávam sa.... Je ešte nádej? Ó, víla nie! Tvoje krídla šedivejú,
Tvoja tvár sa mení v kryštáliky ľadu.....
Nesmieš zmiznúť. Prosím. Oživím ho. Oživím tvoj svet.
TO TI PRISAHÁM!