Nezamykajte sa, pani Lótová

Spisovateľ/ka: markog | Vložené dňa: 20. júla 2008
http://citanie.madness.sk/view-15813.php

Zaklopal na dvere. Zase sa zamkla, pomyslel si Roman a zatlačil na zvonček.

„Pani Lótová, otvorte. To som ja... Roman,“ dodal.

V duchu sa usmial, raz ho nechcel vpustiť do bytu, keď sa predstavil tým ošúchaným: „to som ja“
Dvere sa otvorili. Zjavila sa z nich šedivá rozcuchaná hriva padajúca do príjemnej stareckej tváre. Babka Lótová stála na chodbičke, jednou rukou si odhrnula vlasy z tváre a druhou posunula barlu, aby nespadla. Roman vošiel do bytu a vyložil tašku s nákupom na stolík.

Pani Lótová bola dnes jeho posledná zákazníčka. Odsluhoval si civilnú vojenskú službu ako pracovník mestského úradu. Starším a sociálne slabším občanom nosil nákupy, obedy, prípadne im pomohol s upratovaním. Práca to nebola jednoduchá. Dlho si zvykal na maniere starých ľudí. Ich sťažnosti a nespokojnosť si bral veľmi k srdcu, výčitky a nadávky vnímal osobne. Časom sa naučil, ako k tejto práci pristupovať. Po čase ho už babky i dedkovia radi vítali, s niektorými dokonca dokázal posrandovať. Niektoré babky a jeden dedko ho dokonca občas nenápadne chytili za zadok. Nebolo mu to príjemné, ale považoval to za nutnosť... patriacu k práci... pre dobré vzťahy.

Našli sa však aj pesimistickí a ufrflaní dôchodcovia, ku ktorým chodil veľmi nerád. Chápal, že sa potrebujú vyrozprávať. Možno prežili naozaj ťažký život. Osud im pridelil trápenia i starosti, s ktorými si nedokázali poradiť. Pocity ľútosti však veľmi rýchlo vystriedal hnev, keď sa nadmieru dožadovali pozornosti a znepríjemňovali mu službu.

Pani Lótová však nepatrila medzi ufrflaných pesimistov. Bola to veľmi milá osôbka, s dobrým srdcom. To však nebola úplná pravda, hlavne z fyzického pohľadu. Prekonala už dva infarkty a denne brala množstvo liekov, nielen na srdce. Navštevoval ju ako poslednú, pretože bývala v rovnakom bloku. Vídaval sa s ňou už ako mladý chlapec, keď za ňou ešte pomerne často chodili na návštevu jej deti.

Teraz však žila sama. Spoliehala sa na jeho služby. Aj dnes jej priniesol nákup aj obed. Pohyboval sa po jej byte so samozrejmosťou, akoby tu s ňou odjakživa žil. Podobne sa cítil aj u ostatných zákazníkov, ako ich s ľahkosťou nazýval.

Stratila sa mu z dohľadu. Asi sa išla učesať, dnes sa mu podarilo prísť skôr ako inokedy.

„Teta...“ oslovil ju, keď prišla do kuchyne, kde jej zohrieval obed. „...zase ste sa zamkli. Koľkokrát som Vám hovoril, aby ste sa nezamykali,“ káral ju naoko nahnevane.

Teta sa zachmúrila. Nepristalo jej to, ale potrebovala sa obhájiť s vážnosťou.

„Romanko, veď vieš, ako sa bojím... keď sa nezamknem. Hocikto sem môže prísť, okradnúť ma...“

„Viem, teta, ale kto už by len Vás chcel okradnúť? Veď tu nemáte žiadne poklady. Čo keď sa Vám niečo stane? Ako sa k Vám dostaneme? Ja alebo Vaša rodina alebo sanitka...“

Nabral jej z kapustovej polievky aj granadíru. Dokázala sa najesť sama, v deväťdesiatich rokoch bola stále mobilná a vedela sa aj postarať o seba.

Roman po sebe upratal a rozlúčil sa.

„Pekný víkend, teta, a radšej sa nezamykajte.“

„Dovidenia Romanko.“

Roman za sebou zavrel dvere a vybehol o dve poschodia vyššie. Býval stále s rodičmi. Nikto nebol doma. Nabral si obed a sadol si k počítaču, aby si zahral obľúbenú stratégiu. Bol piatok a na večer už bol dohodnutý s kamarátmi, že zájdu do mesta. Tešil sa na posedenie pri poháriku. Ak pôjdu do toho podniku, čo minule, možno natrafí aj na tú hnedookú dievčinu, ktorá po ňom nenápadne pozerala.

Roman bol veľmi hanblivý. Ťažko nadväzoval kontakty s dievčatami. Nemal rád prílišnú vyzývavosť. Dotyky s neznámymi ľuďmi mu neboli príjemné. Nemal preto veľmi v obľube slaďáky. Vždy sa však z toho dalo nejako vykrútiť a spravidla sa v partii dobre zabavil.

Napustil si vaňu. Chcel sa pred večerom ešte vykúpať. Hoci bol doma sám, zatvoril sa v kúpeľni. Čo keby sa niekto medzitým vrátil? Ich rodina nevyznávala nudizmus ani naturizmus. Vyzliekol sa až v kúpeľni.

Voda bola príliš horúca. Pridal trošku studenej a ponoril sa. Rád si poležal vo vani. Telo sa príjemne uvoľnilo a aj myseľ sa zdala akási voľnejšia. Vo vani vznikali mnohé dôležité rozhodnutia v jeho živote. Tu prebiehali zmeny jeho nálady. Mohol sa v tichu zamýšľať nad tým, čo zažil, čo mu kto povedal, ako inak sa mohol správať v situáciách, ktoré zažil.

Mama trošku šomrala, keď sa kúpal príliš často. Náklady na vodu stúpali a kúpanie míňalo viac vody ako sprchovanie. Ťažko sa však toho vzdával. Príjemný kúpeľ patril medzi jeho formy relaxu. Navyše prispieval na domácnosť, tak prečo sa neokúpať.

Zazvonil telefón. Roman prevrátil očami. Z horúcej vodičky sa mu vôbec nechcelo vstať. Mohol to byť hocikto a mohol hocičo potrebovať. Bolo mu to však jedno. Teraz sa nehodlal rozlúčiť s príjemnými pocitmi vo vani.

Neobmäkčilo ho ani druhé zvonenie. Nechal však vypustiť vodu. Ako voda klesala, prehliadal si svoje telo. V devätnástich ho už mal takmer dokonalé. Vyšportované, súmerné, hladké. Ani nemusel chodiť po posilňovne, nosenie nákupov zanechávalo svoju pečať.

Telefón zazvonil tretíkrát. Stisol dlaňami okraj vane a prudko sa postavil. Ako mu tak vŕtalo v hlave, kto ho tak neodbytne ruší, prestal sa sústrediť na svoje telo. Nielen na to, ako vyzerá, ale aj na to, čo robí. Pri prekračovaní okraja vane náhle zakopol. Druhá noha sa mu šmykla a vbehla pod vaňu. Nepríjemne sa zvrtla. Nasledovalo telo. Zvrtlo sa a padalo na chrbát. Nestihol si uvedomiť vôbec nič. Nestihol ani vystrieť ruku. V hlave pocítil tupú bolesť. To temenom hlavy narazil na roh práčky. Pred očami sa mu zatmelo.

Precitnutie znamenalo opäť pocítiť strašnú bolesť. Telefón stále zvonil. Netušil, že to nie je to tretie zvonenie, ktoré počul, keď padal, ale už šestnáste. Ležal na linoleu v kúpeľni. Nemohol sa pohnúť. Necítil si telo. Nedokázal lokalizovať svoje ruky ani nohy. Nevedel nimi pohnúť. Podarilo sa mu pootvoriť jedno oko. Ležal hlavou tesne pri práčke. Od hora až k jeho hlave sa tiahla krvavá škvrna. Na bielej práčke vyzerala hrozivo. Cítil, ako mu opuchla hlava. Nemohol ešte rozmýšľať. Podarilo sa mu zdvihnúť jednu ruku. Zvyšok tela mal stuhnutý. Ruka mu však bola na nič. Bola príliš slabá, aby pohla zvyškom tela. Nedokázal sa ani načiahnuť k dverám a otvoriť ich. Kľúč bol príliš vysoko. Pokúsil sa otvoriť ústa, nič sa však nestalo. Nevydal žiadny hlások, pery sa od seba vôbec neoddialili. Pocítil ďalší nával bolesti. Ako sa odtiaľto dostane? Do očí sa mu tisli slzy. Kto ho tu nájde? Mama príde z roboty až ráno a takto ho tu predsa nemôže nájsť.

Ďalší nával bolesti ho oslobodil. Opäť stratil vedomie. Nepočul, ako sa rozleteli dvere na byte a dovnútra vbehla mama. Telefón držala pri uchu a nekonečnýkrát sa Romanovi pokúšala dovolať. Zvoniaci telefón našla na chladničke. Pomaličky zomierala jej posledná nádej, že si Roman telefón zabudol doma. On tu niekde musí byť. Má tu kľúce, topánky, zapnutý počítač...

Kúpeľňa... Zrak sa jej zastavil na zatvorených dverách kúpeľne. Vnútri sa svietilo. Ani si neuvedomovala, koľkýkrát už zvolala: Roman, kde si? Si tu? Si doma? Ozvi sa. To nie je vtipné. Nazrela cez kľúčovú dierku. Najprv nevidela nič, len prázdnu, osvetlenú kúpeľňu. Po krátkom krúžení okom však zbadala kúsok nohy.

„Roman,“ zrevala, „okamžite otvor,“ a buchla prudko do dverí. Zmocňovala sa jej panika. Lomcovala kľučkou. Dvere však boli zamknuté. Začala pobehovať po byte, otvárala skrine a zúfalo bezmyšlienkovite hľadala niečo, čím tie dvere otvorí. Razantne vyhadzovala všetko, čo jej prišlo do cesty a čo jej zavadzalo pri hľadaní. Upokojila sa až, keď držala v ruke sekeru. Dvere kúpeľne rozrúbala na kusy. Ťala rovno do stredu dverí, kým sa jej nenaskytol hrozný pohľad na Romana. Ležal nahý na dlážke, na práčke zachnutá krv, končatiny podivne skrútené.

„Roman,“ skríkla mu do ucha, „preber sa. Zobuď sa. Počuješ ma?“ pre slzy ani nevidela. Nevedela, čo robí. Nevedela, čo by mala robiť. Až keď Roman jemne pohol hlavou, zastavila sa. Párkrát sa zhlboka nadýchla. Pohľadom našla mobil. Ležal na zemi a čakal, čo s ním urobí. Roman otvoril oko. To jediné, ktoré mu fungovalo. Našli ho. Mama ho našla. Sedela tesne pri ňom a asi ho držala za ruku. Necítil, či sa ho dotýka. Konečne sa ho niekto mohol dotýkať a nebolo mu to nepríjemné. Nebolo mu to nijaké. Necítil to. 

Hanbil sa však. Chcel by sa cítiť ako cisár. Mať nové šaty, ktoré nikto nevidí. Len on by vedel, že ich má. Veľmi by mu to pomohlo.

Záchranári mu nasadili na hrdlo fixátor. Aj pred nimi sa hanbil, nestíhal však na to myslieť. Pobehovali okolo neho a on ich tým jedným okom nestíhal vnímať. S námahou mu odlepili hlavu od linolea. Naložili ho na nosidlá a zakryli. Aspoň, že tak. Niesli ho po schodoch. Vo dverách bytu stála pani Lótová. Uprel na ňu to svoje jediné oko, akoby ním chcel niečo povedať. Skôr ako sa za ňou zatvorili dvere, zdvihla barličku na pozdrav.

„Viem, Romanko, nesmiem sa zamykať,“ zašepkala.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
6 bodov - odporúčam
Zaujmave a smutne, sekerku mam doma(vandrujem) a zamykam sa, zhodou oklonosti mam 2 sestry, kedykolvek mozu prist a na kluc z vane nedociahnem :) nieco ma tam ale rozladilo nepatram po tom..je to fajn  
Spisovateľ/AutorSewas Pridané dňa19. januára 2009 20:43:53
Marek Čabák
7 bodov
Poviedka sa mi čítala celkom dobre, ten záver s tou Lótovou sa tam hodil, opis pádu mi nepripadal príliš nútený, celkom mi tam sadol. Horšie sa mi zdá prepojenie pani Lótovej s príbehom hlavnej postavy. Áno má to logiku ale aj tak, akoby sa to tam nehodilo. Možno stačilo iba upraviť tú prvú časť, niečo pridať alebo ubrať. Každopádne poviedka sa nečítala zle, práve naopak je napísaná celkom dobre. Ale sú tam muchy, ktoré tomu trochu vadia. Teda podľa mňa.  
Spisovateľ/AutorMarek Čabák Pridané dňa11. januára 2009 15:01:45
súhlasím, muchy tam sú... niektoré veci by som už teraz zmenil, ale nezdá sa mi dobré do toho už teraz s odstupom času rýpať...  
Spisovateľ/Autormarkog Pridané dňa11. januára 2009 15:18:26
:D:D velmi ma to pobavilo...pripomenulo mi to mojich paranodinych rodicov, ktori pre ten isty dovod schovali v byte vsetky kluce...:)  
Spisovateľ/AutorEbi Natale Pridané dňa10. januára 2009 12:35:23
Lukáš
Konečne sa ho niekto mohol dotýkať a nebolo mu to nepríjemné. Nebolo mu to nijaké. Necítil to. Tato cast mi naprriklad prekazala- je prilis dovysvetlujuca...prilis tlaci na emocie... A este ten odsek , co zacina -Našli sa však aj pesimistickí ...ten sa mi nepacil vobec... prisiel mi zbytocny a su tam aj znaky prilisneho patosu - osud im bla bla s ktorymi sa nedokazali vysporiadat, ci nieco take :) Ale inak celkom prijemna poviedkas...aj prijemne napisana ...:)  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa27. júla 2008 14:41:34
9 bodov
mne sa to velmmi pacilo. az mi slzy od smiechu vyhrkli, ked mi to doslo(to bolo asi vtedy ked padol z vane-zvacsa uhadnem koniec skor:0) ta sekera je troska nadsadena, ale oona by sa tam uz nejako dostala. tvoj styl sa mi paci, taky obycajny, ale dobre citatelny a aj ten koniec ze sa znova stretol s tou babkou je skvely logicky zaver.  
Spisovateľ/Autorsue25846 Pridané dňa26. júla 2008 23:10:40
...zjavila sa z nich nie je blbost, ale obycajny preklep, co neviem, ci sa da povedat o tvojej "matke zo sekerou"... ...ok, beriem, tema sa ti nepacila a tym padom ani kopa dalsich veci, skoda sa preto branit alebo sa k tomu nejako vyjadrovat... ... len par drobnosti ... zamykanie sa v kupelni je realna vec, mam to potvrdene aj v zivote a pritom nejde o realny pribeh a len pre zaujimavost, mame doma v panelakovom byte malu sekerku... :)  
Spisovateľ/Autormarkog Pridané dňa21. júla 2008 06:47:16
hovado
...ked tu si uz clovek nemoze byt isty, ci je to preklep... by si sa cudoval... ...ak chces, pokojne sa bran, moj nazor si si precital, prijmem protinazor... ...to zamykanie sa v kupelni je normalna vec, som to len tak podotkol, ze bol v byte sam a tak... nechajme tak... ...a je mi jasne, ze s tou sekerou v byte mas asi nejake skusenosti, len skom skonstatoval, ze to nie je bezna vec... :) ...tato sa mi nepacila, ale rad si precitam dalsie a necham sa o tvojich kvalitach presvedcit...  
Spisovateľ/Autorhovado Pridané dňa21. júla 2008 13:13:33
...moj protinazor je vlastne cela ta poviedka a nemozem vyvracat tvoje pocity a dojmy, mozem len vysvetlit ak som nieco myslel inak, ako bolo pochopene... ...mam tu ulozenu este inu poviedku, ked som tu bol v minulosti prihlaseny pod inym menom, ale uz sa k tomu nicku neviem dostat: [url]http://citanie.madness.sk/view-913.php[/url]  
Spisovateľ/Autormarkog Pridané dňa22. júla 2008 07:50:03
hovado
...skus si ju hodit pod tento nick, znova do pľacu, mozno si ju precita viac ludi...  
Spisovateľ/Autorhovado Pridané dňa30. júla 2008 23:34:20
hovado
5 bodov
...úprimne... bola to blbosť... ...téma: nezamykať sa v byte, podložená dosť podivnými argumentmi, i keď si to vysvetlil, je to chore - naco je tam ta diera na kluc?... chcel si to vsak vyuzit pre pribeh, co nebolo az tak uchvatne riesenie, kedze matka hrdinka zo sekerou v ruke, ktoru nasla len tak volne pohodenu v panelakovom byte, sposobi u citatela skor smiech... a uz len fakt, ze bol sam v byte a zamykal sa v kupelni (?)... ...druha vec, ze oba pribehy su spojene len cez postavu Romana a skrz tu divnu temu a to je vsetko, vobec spolu dla mna nesuvisia... preto mi ten zaver a stretnutie s tetkou prislo odveci, ako chabe nadviazanie na ustredne "ponaucenie" pribehu... ...mohol si to spracovat bez toho a nepokusat sa prepajat to cez tuto kravinu (rozumej; vyssie kritizovanu temu poviedky)... skoda... ...a este - na zaciatku mas dake blbosti (pr. zjavila sa z nich - ? - bud sa zjavila v nich, alebo sa vynorila z nich ; to s tym tlapkanim po zadku si nepodal vhodne, posobilo to tam zbytocne, skor rusivo, a navyse otrepane ; a este tam urcite by som nasiel mnoho obdobnych veci...) , potom som sa uz sustredil len na pribeh... ktory ma, nehovorim ze nudil, dal sa citat, miestami to zacalo malo tendenciu pokusit sa ma zaujat... :) a styl sa mi nepacil, neviem... ...len hovorim, tema bola nanic...  
Spisovateľ/Autorhovado Pridané dňa20. júla 2008 20:35:24
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8