.*ako keby tento bol posledný*.

zahádžem naše spomienky
  sutinou a olovenými palmami
  ktoré som pestoval pri plavárni
    nepamätáš...
lebo toto je o momente
a o čase čo štikúta len raz
napime sa Medardovej kyseliny z nádrží
hovoriacich trabantov
  ak žijú tých 40 dní
   a padnime k človeku
viem že som takto
skoro stratil zrak
ale aj tak sa usmejem
viem že sme takmer dospelí
bez dospelých prejavov
 poďme sa testovať
 fúkať prach komét
 nad dávno mŕtve vlasy
 našich starých rodičov

podajme si ruky
a držme sa v láskavých líniách
  čo nám križujú pohľady
pod bosými nohami niečo tečie
a hladká stvrdnutú kožu
v hlave mi znie
    „did I pass the acid test“
    „did I pass the acid test“
a viem že odpoveď
nebude schovaná
nikde vo voľnosti
a nikde kde by sa mi nezmestili čakry
    disky vykypené energiou
stačí len mäkko stisnúť tvoj jazyk
medzi moje sobie pery
otvoriť oči kým ty ich máš zavreté
a bude to o momente
a bude to teraz:

zahádzané spomienky
mrvia sa pod váhou čo im patrí
a farba ktorú som na ne rozlial
nie je čierna ani inak príjemná
je to totiž náter uschnutých slimákov
čo sa nestihli vrátiť domov
 čo sa nevrátili zo zárobkov
 v skorocelovej Amerike
 kde na nich dodnes
   spomínajú....