Dobrý koniec?

Spisovateľ/ka: Mojmir Grzna | Vložené dňa: 30. júla 2008
http://citanie.madness.sk/view-16069.php

,, Ja tam nechcem ísť! “

,,To ja veľmi dobre viem, ale takto máš aspoň nejakú šancu prežiť, ak by si odmietol ísť, zastrelili by ťa hneď tu.“

Hans aj tak nechcel ísť i keď uznal, že Karl má pravdu. Pravdepodobnosť, že ho na druhý svet odprevadí popravšia čata tu v Nemecku, ak ísť odmietne, bola jednoznačne vyššia, ako že ho v Karpatách odpraskne nejaký partizán alebo červenoarmejec.

,,Ach, tak predsa asi pôjdem.“

,,Nezabudni, tvoj cieľ nie je vyhrať, ale prežiť a preto ti je nepriateľom každý. Musíš sa vrátiť živý! Vieš si predstaviť, čo by si tu bez teba počala tvoja matka a sestry?“

,,Neboj, som dosť motivovaný k prežitiu. Ale ja nechcem ani nikoho zabiť! Predstav si, že by som zabil niekoho ako ja.“

,,To je síce veľmi pekné, ale s prežitím to budeš mať potom o dosť ťažšie.“

,,Hej. Do riti! Prečo ma poslali na ruský front?! Kebyže idem na západ, vzdal by som sa skôr ako by som sa vybalil!“

,,Tomu sa hovorí nešťatie v nešťastí, chlapče. Neboj sa, len dávaj sakramentský pozor a užiješ si ešte kopu rokov.“

Hans mal šestnásť rokov a chystal sa zachraňovať nezachrániťeľné rite svojich vojenských nadriadených a pohlavárov tretej ríše. Mal šestnásť rokov a celý život možno pred a možno za sebou.

Karlovi pomaly tiahlo na päťdesiatku a do kolotoča vojny sa nedostal len vďaka svojmu vozíku, ktorý získal v nešťastne šťastnom páde z rebríka. Kým žil Hansov otec, boli veľmi dobrí priatelia. Toho zabili pri obrane nejakého mesta Američania, vyhodili jeho tank spolu s ním a ďalšími spolutankistami do vzduchu. Jeho telo nenašli.

 

Na druhý deň sa Hans rozlúčil s rodinou, ktorá mu ešte ostala a nastúpil na vlak, čo ho spolu s ostatnou 15, 16, a 17 ročnou posilou odvezie do Karpát, kde z poza každého stromu môže vyskočiť nejaký šialený partizán. Bože, partizáni! Tí si naozaj myslia, že oni rozhodujú vojnu, tí špinaví, schlastaní hlupáci obutí v čižmách, ktoré pravdepodobne stiahli nejakému Nemcovi, keď ho zastrelili? Naozaj si to myslia? Hádam nie. Ale ak nie, tak sú ešte väčší hlupáci, sprosté zvieratá v nemeckých čižmách.. Predsa ak vedia, že v tejto vojne znamenajú ešte menej než mi, prečo ju zbytočne zkrvavujú? Či nie je už aj tak dosť krvavá? Veď je to vojna! A ešte k tomu takáto hnusná vojna. Ach bože, vojna! A ja práve do nej letím na tomto skurvenom vlaku! Chudák Hans si práve naplno uvedomil, že možno zajtra už možno nebude žiť a v jeho obuvi bude aj ďalej šalieť nejaký partizán. Karl mal pravdu, vôbec nebude ľahké nezabiť a nebiť zabitý, dúfam, že som výnimka, čo potvrdzuje pravidlo. Prisadol si k nemu Gottfried. Mal kávu.

,,Nechceš?“                                                                                       

,,Nie, vďaka.“

,,Nechce sa ti tam, čo?“

,,To veru nie.“

,,Ani mne.“

,,Bojíš sa partizánov?“

,,Jak smrti.“

,,A čo Rusi?“

,,Viac ako smrti.“

,,Hm, to si dobre povedal, ak ma chytia, zastrelím sa sám.“

,,Ach bože, prečo naši fotrovci tak verili tomu skurvenému hákovému psychopatovi?“

,,Hej kamarát, nie tak nahlas. Je tu jeden imbecil, čo sa ta teší.“

,,Ach bože.“

,,Veru.“

,,Ako môže byť niekto taký idiot?“

,,To neviem kamarát.“

 

V Karpatách to bolo ešte horšie, než si Hans myslel. Dali ho do jedného stanu s tým idiotom, čo sa sem tešil. Volal sa Adolf. Horšie meno ani mať nemohol. Celý čas žasol nad tým, že sa volá tak isto ako sám Vodca.

,,Vieš, podľa mňa to vôbec nie je náhoda, že sa voláme tak isto. Musíme si byť nejakým spôsobom spriaznení.“

Hoci ešte poriadne ani nezarastal, zjavne si nechával rásť také isté komické fúziky ako Hitler. Mal pätnásť rokov a bol pripravený položiť svoj život za árijskú rasu. Žiadneho Žida v živote nevidel, pretože v období, z ktorého mal prvé zreteľné spomienky, boli už z jeho okolia vysťahovaní, avšak vedel, že sú veľmi zlí a hriešni. To isté si myslel aj o cigáňoch, homosexuáloch a ešte o všelikom, koho Hitler nepokladal za Árijcov. Hans radšej odtiaľ ušiel do Gottfriedovho stanu. Tam sa náhodou zišla celkom slušná spoločnosť. V stane bývali traja: Gottfried, Wolfgang a Otto. Keď Hans vstúpil, práve rozoberali, či by sa nemali tých maximálne pár týždňov zavrieť za nejaký menej podstatný prečin. Gottfired a Wolfgang si mysleli, že je to dobrý nápad, no Ottovi sa to nepozdávalo.

,,Čo vy viete, čo by tam s nami robili.“

Hans s ním súhlasil. Podľa neho by mali ísť na prvú akciu a podľa toho, čo tam uvidia, by sa zariadili.

,,No a čo keď to, čo tam uvidíme nám bude úplne nahovno, lebo hneď potom podochneme a v našich čižmách budú po týchto hnusných kopcoch behať tí drbnutí partizáni? Na to si nemyslel, čo ty mudrc?!“ odporoval mu Wolfgang.

No Otto sa postavil na stranu Hansa.

,,Chalani, no tak, Hans má pravdu, veď tu možno za každú pičovinu budú strieľať. A nikde nie je napísané, že práve tu budú partizáni, keď majú aj kopu iných miest.“

Otto nie ani tak obsahom svojich slov ako tým že tu bol jediný z mužstva, čo mal 18 rokov a teda najstarší, presvedčil Gottfrieda a Wolfganga. Na zajtrajšej akcii sa zúčastnia.

 

Nastúpili do svojich áut. Tentoraz mal Hans šťastie, čo sa týkalo zaradenia. Do každého auta mali nastúpiť štyria a on bol priradený do toho, kde už sedel Gottfriedov stan. Počas prvých metrov sa v sebe modlil, aby ho Pán Boško uchránil pred nepríjemnosťami a hlavne smrťou. Ako sa pozeral na ostatných, mal pocit, že robia to isté. Mali sprevádzať nejaký transport, povedali im, že nie je veľmi dôležitý, a preto by žiadnych partizánov nemali stretnúť. Ale tých vôbec nezaujíma dôležitosť transportu, ale nemecké čižmy a tých tam bolo viac než dosť. Miestni obyvatelia na nich zazerali, aj na Hansa a pritom ten sem nechcel ísť viac než oni nechceli jeho tu. Rusi boli odtiaľto ešte dosť ďaleko, tých sa nebolo treba báť. Ale partizánov tu bolo ževraj ako nasratých, aspoň podľa vojakov, čo tu boli už dlhšie a ešte stále žili. Dokazovali to aj upozornenia na každom kilometri. Neďaleko mesta, kam transport smeroval, keď si už každý myslel, že dnes partizáni nebudú, kolóna zastala. Hans s ostatnými boli na jej konci, takže nevedeli čo sa vpredu deje. Zrazu z lesa na pravej strane cesty začala streľba. Partizáni! Gottfried, ktorý sedel za volantom okamžite auto otočil.

,,Pridaj ty idiot, poďme, poďme!“ reval Hans.

,,Však idem, nevidíš? Ach do riti aj s tebou Otto!“

Wolfgang medzi tým strieľal z guľometu ako diví do lesa, vôbec nemieril, len strieľal, strieľal a strieľal.

,,Vy kurvy jedni sprosté! Ja vám svoje čižmy nedám!“

On vôbec nemal výčitky minúť všetko strelivo, čo mali v aute na ten les plný nevinných zvierat. Hans bol skrčený pod sedadlom a hulákal na Gottfrieda, aby si pohol. Ten robil čo mohol, z toho auta dostal toľko, koľko sa len dalo. Otto ležal bezvládne na zemi pri zadnom sedadle, ale nikto si ho nevšimol, všetci boli príliš zaujatí bojom o svoj život. Až keď sa Wolfgangovi minuli náboje a otočil sa s očami skoro úplne vypadnutými z ich jamôk, zbadal, že Otto nie je v poriadku. Zohol sa k nemu, zmeral mu pulz. Žije. Chvála bohu. Nikde nekrvácal, nikde v jeho okolí nebola ani kvapka krvi. Wolfgang si všimol mohutnú hrču na čele. Ach ty jeden hajzel, už som sa bál, že ťa dostali. Po chvíli sa Otto prebral a prezradil, že ho pri svojom šalení Wolfgang trafil lakťom do čela. Ten si len teraz všimol, že ho ten lakeť bolí. Gottfried trocha spomalil. Zrazu si uvedomili, že za ani pred nimi nikto nieje, že by sa odtiaľ podarilo utiecť len im? No po chvíli začuli zavíjanie motora za nimi. To Adolf spolu s troma staršími vojakmi utekal do bezpečia a v tom momente mu bol jeho život drahší ako celá Árijská rasa. Onedlho ich dobehol a aj predbehol. Potom už žiadne autá nešli. Osem ľudí plus zopár ďalších, čo utiekli z bezprostredného nebezpečia po vlastných.

 

Až neskôr si uvedomili, že mali šťastie na sprostých partizánov, ktorých nenapadlo, aby zhodili jeden strom aj za kolónu, a že to čo urobili, je pravdepodobne dezertácia tvárou v tvár nepriateľovi. O návrate na základňu nemohlo byť ani slova. Ale čo potom budeme robiť??

,,Môžeme blúdiť tu po týchto horách a dúfať, že nás ani naši a ani partizáni nechytia.“

,,Má niekto lepší nápad?“

,,Mohli by sme utiecť do Švajčiarska alebo na západný front a tam sa vzdať.“

,,Podľa teba by sme to zvládli?“

,,Iná možnosť okrem tej Gottfriedovej pičoviny nie je.“

,,Ach bože.“

,,Radšej sa zamyslite, ako dobre by sme mohli pochodiť, kebyže nám to víde.“

,,Do riti! To by bolo, ak by sa nám podarilo dostať sa tam!“

,,Neviem ako vy, ale ja som za útek do Švajčiarska.“ Vyjadril sa Otto.

,,Ja tiež, ten môj nápad nestojí za nič.“ Potvrdil Gottfried.

,,A ty Hans? Čo si ty myslíš?“ opýtal sa Wolfgang Hansa.

,,Ach bože, ale sľúbiš...“

,,Nehnevaj sa Hans, ale v takejto situácií sa nie veľmi dá sľubovať.“

,,Ach bože, tak dobre. Hor sa do Švajčiarska.“

A tak sa táto mladá skupinka dezertérov vybrala do najbližšej neutrálnej krajiny, Švajčiarska.

 

Na mape, čo mali v aute si vyznačili cestu a po nej sa hneď aj vybrali. Ale noc už bola v plnom prúde a bolo si treba pospať, predsa len sa psychicky veľmi vyčerpali, najprv sa nesmierne trápili a po tom nesmierne tešili. Zatiahli s autom do lesa a dohodli sa že sa bude spať šesť hodín. Traja budú po hodine strážiť a štvrtý bude potom šoférovať. Prvú stráž mal Wolfgang. Potom Hans. A nakoniec Gottfried. Po hodinke spánku Wolfgang zobudil Hansa, všetko vyzeralo tak, že to bude v pohode, ale asi po pätnástich minútach niečo zašuchotalo v kríkoch. O chvíľu sa odtiaľ ozvalo po nemecky, ale s prízvukom: ,,Stoj!“

Hans stál.

,,Vyzuj si čižmy, aj tvojim kumpánom ich vyzuj!“

Hans si vyzul čižmy.

,,Aj tým druhým, čo nechápeš?“

,,Ale veď spia!“

,,Mám ich uspať naveky?“

Hans opatrne vyzul ostatným čižmy.

,,Ale ti to trvalo!“

Potom neznámi zmizol a oni ostali bez čižiem.

Toto je strašné! Ako len budeme chodiť po takomto teréne bez čižiem? Tí partizáni! Musel to byť partizán. Normálni ľudia majú topánky, čo im stačia, ale tí jebnutí partizáni behajú v bežnej obuvi po horách a tak sa rýchlo derú. A nemecké vojenské čižmy sú naozaj dobré, pohodlné a nejaké kopce ich len tak nezničia.

,,Ach bože“ povzdychol si Hans.

Zobudil Gottfrieda aby ho vymenil. Ten sa veľmi čudoval, že je bosý. Čo na to povie Wolfgang ráno? Po neznámom partizánovi už nič a nikto nešušťal v kríkoch a tak si ešte trochu pospali a so slnkom sa vydali na cestu.

 

Na druhý deň keď pokračovali vo svojej ceste, skočil na cestu asi 50 metrov pred nimi nejaký človek. Mával na nich rukami. Keď pri ňom zastali, videli, že je to nemecký vojak. Áno, a ešte k tomu z našej jednotky.

,,Friedrich! Čo ty tu robíš!?“

,,Utekám. Po tom napadnutí som sa vrátil na základňu s tým idiotom, ako sa volá?“

,,Adolf?“

,,Áno, bože to je debil. No a na základni nás chceli postrieľať, že vraj  sme dezertovali, ale celá jednotka sa vzbúrila, nikoho to tu už nebaví a mne sa podarilo ujsť. Prečo ste bosí?“

,,Včera v noci nás okradol jeden partizán.“

,,Tie kurvy naozaj nezaujíma nič okrem tých čižiem!“

,,Veru nie.“

,,Poď s nami. Je lepšie byť piati, než štyria.“

,,Hej, poď.“

,,Kam idete?“

,,Do Švajčiarska.“

,,To chcete prejsť cez Amíkov?

,,Prečo?“

,,Oni sú už tam?“

,,Veru sú, dokonca tam len tak sedia, už nebojujú. Kurvy jedni, keby robili čo treba, už by sme boli dávno doma.“

,,Akože nebojujú?“

,,Čakajú Rusov.“

,,Takže Berlín bude ruský?“

,,Tak to vyzerá.“

,,Ach bože, tam mám rodinu.“

,,Nechcel by som byť na tvojom mieste.“

,,Dobre, poďme lebo nás tu ešte niekto nájde.“

 A tak sa pohli. Podvečer sa ozval Gottfried:

,,Chlapci, práve mi niečo napadlo.“

,,Čo také?“

,,Benzín, podľa mňa ho tam už nie je veľa.“

,,Do riti! Na to sme totálne zabudli!“

Auto po niekoľkých kilometroch naozaj zastalo a mladí zbehovia si museli nájsť nové.

 

Friedrich sa asi po pol hodine vrátil aj s ,,novým“ autom, nebolo pohodlné, ale dosť veľké pre piatich, a tak pokračovali v ceste. 

V diaľke počuli kanonádu, front sa blížil.

 

Keď jarné slnko bolo už nad hlavami a naša skupinka už zopár hodín frčala v ústrety slobode, začuli ako sa k ním blíži auto. Nevideli ho, lebo ešte neprešli zákrutou, za ktorou sa skrývalo.

,,Stavím sa, že je vojenské.“

,,A aké iné by bolo?“

,,Normálne, civilné.“

,,Haha, civilné, dobrý fór!“

Bolo vojenské, ale nie nemecké. Naproti im šiel ruský nákladiak.

,,Do riti, riti, riti!“

,,Čo tu robia?“

,,Chlapci mal som vás rád.“

,,Prosím ťa Gottfried, veď z toho sa nejako vyvlečieme.“

,,Dnes už druhý dobrý vtip.“

,,Kurva, čo len budeme robiť?“

Akonáhle vojaci v ruskom aute zbadali oproti sebe nemecké auto, zastavili a rozstrieľali im pneumatiky.

Auto sa šmýkalo, raz sa otočilo a zastalo vo vysokej tráve pri ceste. Gottfried sa medzi tým už zabil, pištoľou do úst.

To, čo vo vlaku s miernym úsmevom na perách sľúbil aj splnil. Wolfgang sa snažil dostať ku guľometu v aute. Hans o sebe ani nevedel. Otto s Friedrichom sa rozbehli do lesa, ale v tom momente ich skosila paľba z ruských samopalov. Ostali len dvaja, Hansa streľba prebrala. Ľahol si na zem za auto. Wolfgangovi sa nedarilo, nielenže sa musel neustále uhýbať guľkám, ale aj guľometu sa niečo stalo počas toho kotrmelca. Nakoniec to vzdal a zdvihol ruky nad hlavu. Hans na neho neveriacky zízal: ,,Wolfgang sa vzdal? Wolfgang? Ach bože.“ Ako kráčal k Rusom, obzrel sa za Hansom a pohybom hlavy mu naznačil aby ostal tam kde je. Hans sa ani nehol. Našťastie si červenoarmejci nič nevšimli, Wolfganga nahodili na korbu, za nim skočil jeden vojak so samopalom. ,,Kto vie čo mu tí bastardi urobia, svine jedni.“ Potom Rusi odfrčali a Hans ostal sám pri kraji cesty s mŕtvolami Gottfrieda, Otta a Friedricha. Ach bože, čo budem robiť? Som za nepriateľskou líniou, sám v nemeckej uniforme a bez obuvi. Len tak tam sedel, vo vysokej tráve, pri rozbitom aute. Nemyslel, necítil, proste sedel s pohľadom upretým nikam. Po chvíli sa z toho dostal a mozog mu začal ako tak pracovať. Čo tu do riti robili tí pojebaní Rusi? Veď išli úplne iným smerom, ako bol front! A ktovie. Ktovie čo to bola za mapa, ktovie či vôbec išli úplne iným smerom než bol front a ktovie čo bude teraz s ním. Asi takéto myšlienky behali Hansovi po rozume. Svojich mŕtvych spoluutečencov poukladal vedľa seba, nemal nič, čím by sa dalo kopať, a potom zaľahol do trávy a zaspal. Spal veľmi tvrdo.

Zobudil ho nejaký ruský vojak.

,,Wolfgang!“ vykríkol, keď sa mu prispôsobil zrak k dennému svetlu.

,,Čššš! Debil nekrič tak!“

,,Ale čo tu ty robíš?“

,,Myslel si si, že som sa vzdal, čo?!

,,No, vyzeralo to tak.“

,,Ale nevzdal, pobil som ich tam v aute. Takí traja idiotkovia to boli, zobral som im auto a som tu. Poďme, naskoč.“

,,Kam ideme?“

,,Na západ. My to dokážeme Hans.“

,,Áno, dokážeme.“

Nasadli do auta a šli, prvý deň s tým ruským, potom ukradli jedno nemecké. Každé dva dni tankovali. Spali len asi dve hodiny, naraz vždy len jeden, druhý šoféral. Išli rýchlo, na druhý deň už behali niekde po Morave a potom Česku. A v Česku je Plzeň, tam ževraj sú Američania. Došli tam o týždeň. Ihneď sa vzdali a ich vojna sa skončila. Transportovali ich do Ameriky, kde sa ako vojenskí väzni učili po anglicky a potom dostali americké občianstvo. Najmä vďaka bratovi Wolfgangovho starého otca, ktorý pracoval na mieste, z ktorého tieto veci vedel ovplyvniť. Hansovi sa dva roky po vojne podarilo za oceán dostať aj jeho matku a sestry spolu s Karlom. Takže až na jeho otca, brata, Gottfrieda, Otta, Friedricha a kopu miliónov ďalších zbitočních obetí sa to celé skončilo dobre.

Spisovateľov komentár k príspevku

viem, ze toto tuto nieje nejake realne co sa tyka napr. tej plzne na konci a aj ciziem, pri kotrych vyzuvani sa nikto nezobudi



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8