...napriek všetkému plávam...

Dva vodíky a jeden kyslí..tri atómy-jedna molekula. Voda. ...zmiešaná s chlórom vytvára dojem bazéna...v niektorých prípadoch sa tento dojem snaží naozaj len navodiť...

Vstupom do plavárne boli ako prvé nútené aklimatizovať sa moje čuchové receptory. V rade pri okienku dostala prvú lekciu moja netrpezlivá povaha a minúty strávané poklepkávaním, kým sa uvolní skrinka v šatni zo mňa spravili vzorného čakateľa svetového formátu hodného čierneho pásu...Aspoň že som si mohla poklepkávať v rytme Ben Folds Five...

Intenzívne výkriky...miestami desivé jačanie...energické šplechotanie...a znervózňujúco pokojné jemné melodie...bazén sa blíži....
JA sa blížim...
Snažím sa takticky vybrať navhodnejšiu dráhu, ale akýkoľvek logický postup je tu zbytočný...Staršia generácia neprestajne oddychovala v hlbokej vode a okupovala celý múrik. V najmenšej vode sa čvachtal vekový priemer do 3 rokov sprevádzaný ešte staršími ako staršími...

....Plávam...rada plávam...obstojne plávam...

Avšak nikdy sa mi nepodarí preplávať jednu celú 25-metrovú dĺžku bez zastavenia. Neustále som atakovaná tými malými jačiacimi, nepredvídatelne sa pohybujúcimi(podľa mňa skôr topiacimi sa ako plávajúcimi), špliechjúcimi, nadovšetko živými tvormi. Na skákacích mostíkoch ležérne posedávajú zodpovedné ženy obdarené materínskym citom k tomuto prírodnému úkazu a rozoberajú stratégiu ako zvládnuť a vychovať z nich...hmmm...aspoň niečo...

A ja plávam...pomedzi to všetko plávam...

Keď už cítim neobyčajný pocit na zuboch pýtam sa sama seba, či je to chlór, alebo len detiská a ich malé mechúriky na jednej strane bazéna nemajú čisté svedomia...
...plávam...radšej plávam...napriek všetkému plávam...
                                                          ...ešteže rada plávam...