Človek

Človek. Bez nádeje, bez viery, bez útechy, bez chuti do života.

Pol ôsmej. ,,Do riti, už by som mal vstať.“

Vstal. Dvakrát zahryzol do chlebu chutiaceho ako špongia, osprchoval sa, umyl si zuby a navliekol na seba nejaké handry, čo boli v kresle.

Rodina. Mama vykrikuje, že si mám pohnúť, segra trasie svojim zadkom nejakú sprostú odrhovačku, foter filozofuje o tom, ako by sme sa do polroka mohli stať najbohatšou rodinou v meste a pes ten len serie, ští a na každého šteká.

Človek. ,,Odtiaľto musím újsť, cigaretka by bodla, v MPB-čku mi ich nepredajú ale v tržke by sa dalo.“

Tržka. ,,Marlboro light – desinky.“

            ,,Tridsať päť“

            ,,Na.“

Človek. S cigou v ústach ide zamyslene po chodníku.

Kostol. ,,Sprosté deti, že sa nechajú ojebať pedofilným farárom, bývalým členom ŠTB“

Zrážka. Nevšimol si babku na bycikli ponáhľajúcu sa na rannú omšu – jej zvyk každodenný od osemdesiateho deviateho: ,,Nevychovaná táto dnešná mládež.“ On si iba pomyslí: ,,Babka- -komunistka, jak sa ponáhľa na omšu.“

Škola. Každého profáka počul iba päť minút. Fascinujúce prednášky o pohlavnom živote baktérii, Európskej únii alebo o tom ako sa Štefánik zaslúžil o vznik Československa ho nebavia, zaspal.

Cesta domov. S cigaretou v ústach sa mu podarilo vymyslieť rým: Máme nového pápeža Ratzingera, nevidel som ešte takého fasingera.

Zrážka. Prásk. Policajné auto prešlo nejaké malé decko s ružovou školskou taškou a ani sa len nenamáhalo zastať.

Človek. Radšej išiel domov. ,,Do riti, foter je doma.“

,,Čo to máš v hube?!“

,,Cigu.“

,,Čo s ňou robíš?“

,,Fajčím, nevidíš?“

,,Máš dva mesiace zarácha!“

,,No jo vole.“

Tresol dverami svojej izby, dofajčil cigaretu a potom ju vyhodil cez okno. Ľahol si na posteľ, zapol si Nirvanu, začal rozmýšľať nad dnešnými udalosťami a po chvíli usúdil, že celý svet je parádne nariť.