Meduška z Marcipánového kráľovstva

Kapitola: Hruštičkina oslava.

Za Modrým morom a Zasneženými horami ďaleko od nášho zlého sveta ležalo Marcipánové kráľovstvo. Bol to vlastne taký svet, ale omnoho krajší ako ten náš. Neexistovala v ňom smrť. Domčeky mali tvar toriet a ovocia. V tomto krásnom mieste žilo dievčatko Meduška. Bývala v domčeku, ktorý pripomínal slabožltú poschodovú tortu s jahodovou šľahačkou. Bola veľmi šikovná a milá.  Vždy nosila žltozelené pásikavé tričko a ružový klobúk so včielkami. V domci bývala so svojou malou sestričkou Hruštičkou, mačičkou Mrkvičkou a psíkom Lapajom, a že mu to meno aj sedelo. Mrkvička bola celá oranžová a mala žlté pásiky.  Jedného dňa sedela Meduška za stolom a niečo písala. Hruštička sedela na gauči a smiala sa. Dnes mala totiž narodeniny. ,,Meduška, čo to robíš?" pýtala sa Mrkvička svojej majiteľky. ,,Píšem zoznam, čo všetko budeme potrebovať na tu Hruštičkinu oslavu," vyvetlila Meduška. ,,Takže potrebujeme sušienky, džús, čapice a samozrejme tortu."  ,,Toltu," zopakovala Hruštička. Meduška ju vzala zo sedačky a točila ju vo vzduchu. ,,Áno. A viem, že sa ti bude páčiť. Len musíme prejsť ovocné kraje, kde zoženieme všetko, čo treba," smiala sa veľká sestra oslávenkyne. Meduška posadila sestru do vozíka a spoločne zo svojimi zvieratkami vyšli z domu. ,,Určite budú všetci iní," frflala mačka. ,,No tak, Mrkvička. každí musí byť iný. Tým je omnoho zaujímavejší," poučila ju Meduška. ,,Pozrite! Tam sa začína Sušienkový Raj. A na prvom mieste máme predsa sušienky," zaradovala sa Meduška a zamierila do Raja. ,,Hm, cítim tu najmenej stovku rôznych sušienok." Mrkvička si zapchala uši. ,,Čo je to za rámus?" Všade sa rozliehal hluk, ako keby bol zapnutý nejaký stroj. Lapajko sa rozbehol a utekal k domčeku, ktorý stál neďaleko. Z dverí vyšlo dievčatko rovnako staré ako Meduška. Oblečené bolo v modrom a na hlave malo modrý klobúčik so sušienkou. V rukách nieslo koláčiky. Vtom jej do cesty vbehlo biele stvorenie s hnedými fľakmi. ,,Tristo makaroniek!" vzdychlo a ledva zachytilo padajúci koláčik. Lapajko ju zhodil na zem a olizoval ako zmrzlinu. ,,Sem psíkova  nesmú, ale ty si hrozne roztomilý." Vtedy tam pribehla Meduška. ,,Ahoj. Ja som Meduška a toto je Hruštička," predstavila sa. ,,Ja sa volám Sušienka." prezradilo dievča svoje meno. ,,Ach skoro som zabudla. Toto je Mrkvička a s Lapajkom si sa už zoznámila. Len ma mrzí, že takto." ospravedlňovala sa dievčina za svojho neposlušného miláčika. ,,To nevadí. Poďte dnu, " pozývala ich Sušienka. U seba každému ponúkla sušienky. Najprv sa však hostia pozreli Sušienkin obrovský stroj na výrobu sušienok. ,,Ja nechcem! Videla si už mačku, ktorá by jedla sušienky? Moje najobľúbenejšie jedlo je Tuniak! vravela mačička. Ostatným však veľmi chutili. ,,Sušienka, nedala by si nám pár sušienok na Hruštičkinu oslavu?" prosila Meduška. ,,Jasné! Rada rozdávam!" súhlasila Meduškina nová kamarátka a podala jej plný pohár sladkých a voňavých sušienok.  ,,Aha, zdá sa, že  stroj omylom vyrobil tuniakovú sušienku," malá pekárka držala v rukách sušienku v tvare ryby a podala ju Hruštičke. Tá ju zhltla akoby nič a oblizovali si fúziky. ,,Ahoj, a ďakujeme!" Mávala Meduška. Teraz naši hrdinovia smerovali do Ovocného kraja. Rástlo v ňom veľa stromov s ovocím. Na rebríku stála dievčina oblečená v oranžovom a zbierala mandarínky. Mala žlté vlasy zapletené do dvoch copíkov. Meduška a jej rodina sa pobrali k nej. Lapajko bol pri nej prvý. Vrazil však do stromu a zasypalo ho pomarančmi. Rýchlo sa vyhrabala a pribehol k svojej paničke.

Dievčatko zliezlo z rebríka. ,,Myslím ,že mám novú kamarátku," pomyslela si. ,,Vitajte v Pomarančovom kraji. Hovoria mi Mandarínka." ,,Ja som zase malá Meduška a to je moja sestrička Hruštička. Toto sú Mrkvička a Lapajko," predstavila všetkých Meduška. ,,Nedali by ste si hroznovú šťavu?" pýtala sa Mandarínka. Meduška samozrejme prikývla. ,,Videli ste už mačku, ktorá by pila šťavu?" mrmlala Mrkvička. Mandarínka jej teda naliala mliečko. ,,Ďakujem." odvrklo mača. Aj Lapajko dostal chuť na mlieko, skočil do misky a mlieko vylial. ,,Um. Tá šťava je výborná. Nedala by si mi trošku na Hruštičkinu oslavu?" opýtala sa Meduška. Mandarínka hneď položila do vozíka plnú fľašu mandarínkového džúsu. ,,Vďaka," poďakovala sa Meduška a kráčali do Tortova. ,,Zatiaľ sme nestretli nikoho, kto by mal fúziky, mäkký kožúšok a chvostík," hovorila Mrkvička. ,,Ale Mrkvička. Mimochodom  , sme v tej najsladšej zemi. V Tortove. Vyzerá že tu snežilo." Meduška prešla prstom po bielom snežíku a ocumľala ho. ,,To je poleva," hlásila. Aj Hruštička ochutnala. Prišli k malému medovníkovému domčeku. Vyšlo z neho dievčatko s hnedými vlasmi. ,,Potrebujete niečo?" ,,Áno. Tortu pre moju sestričku. Dnes má jeden rok," oznámila Meduška. ,,Tak to ste tu správne. Toto je Marcipankin obchod s tortami," Vítala ich Marcipánka. Meduška , jej sestrička a maznáčikovia vošli dnu.   ,,Ja sa volám Meduška. Toto je Hruštička a tieto zvieratká majú mená Mrkvička a Lapajko." ,,Mám tu pár toriet." Marcipánka začala hneď vyťahovať torty. ,,Toto je Metrová torta.." Meduška pokrútila hlavou. ,,ten je veľmi ťažký." Marcipánka vytiahla ďalšiu dobrotu. Ani tá sa však Meduške tiež nepozdávala. Marcipánka vytiahla teda kuchársku knihu a položila ju pred Medušku. ,,Vyber si." Dievčatko s gaštanovými vláskami si prezeralo knihu. ,,Už to mám. Hrušková torta. Tá bude pre Hruštičku tá práva." ,,Dobre. a Čo mám na ňu napísať?" zaujímalo Marcipánku. ,,Všetko najlepšie, hruštička." ,,A kedy ju chcete?" opýtala sa cukrárka. ,,Dnes poobede," odvetila Meduška. Marcipanka sa na nich smutne pozrela. ,,Je mi ľúto,, no obávam sa, že ju nestihnem urobiť." Hruštička zosmutnela. Meduška chvíľu rozmýšľala. ,,Mám to!" vykríkla, ,,Tortu budeme robiť všetci spolu. Ujde nám to rýchlo a okrem toho si užijeme kopec zábavy." Marcipánke sa nápad páčiil a hneď sa všetci pustili do práce. Za hodinu stála na stole krásna hrušková torta. Marcipánka do nej zapichla sviečku a zabalila ju. Meduška sa pekne poďakovala. ,,Teraz musíme ešte zohnať v Klobúčnikove tie čiapky," povedala Meduška. A išli. Šli a šli. Klobúčnikovo však nájsť nemohli.  ,,Moment. veď tadiaľto sme už prechádzali," zastavila sa Meduška. ,,Super. Stratili sme sa. Takže oslava nebude. Ani tak by nebola bohvieaká," mrmlala mačička. ,,Nebude oslava," zopakovala Hruštička s plačom. ,,Neplač, Hruštička, nájdem správny smer," Utešovala ju sestra. ,,Skúsili ste sever? Alebo Juh či Východ a Západ. Taktiež máme Severovýchod a Juhovýchod," ozývalo sa odniekiaľ. ,,Kto to vraví?" čudovala sa Meduška. Z poza kríku vyšiel koník. ,,Som Cukríček." Aj Medulienka vyzradila ako sa volá. ,,Môžete na mňa nasadnúť. Kam máte namierené?" vyzvedal sa koník."  ,,Do Klobúčnikova." Meduška nasadla na koníka, vozík priviazala a otočila sa na svoju kočíčku. ,,Aspoň sme uspeli, pokiaľ ide o kožúšok a chvostík." ,,Ha. Chvost je moc dlhý a pozri aké ma smiešne uši," kývla labkou Mrkvička. ,,Počuj, Mrkvička. nemôžeš súdiť ľudí a zvieratká len preto, že sú iní." ,,To mi pripomína, ako som s kráľovnou Karamelkou cválal za západom Slnka," rozprával koník. 

,,Ahojte, kam že to idete?" Na tráve sedel chlapec. ,,Do Klobúčnikova," odpovedali mu. ,,Tak to ešte pôjdete dobré tri hodiny. Ak však chcete čiapky, dám vám," ponúkol sa chlapec. Z nejakého kríka odtrhol listy a spravil z nich čiapky. Potom ich podal Meduške. ,,Ďakujeme. Moje meno je Meduška. Toto je Hruštička. Toto Lapajko a  Mrkvička." ,,A ja som Cukríček. Hovoriaci koník," ozval sa koníček. ,,A že toho narozpráva," odsekla Mrkvička. ,,Teší ma. Ja som Herry. Chcete vidieť Zmrzlinovú rieku?" ,,Áno." ,,Tak poďte so mnou." Herry sa postavil na skejbort a už frčal. Jeho noví priatelia za ním. Došli ku kopci. ,,To  je ona."  Lapajko radostne zaštekal. Meduška ho zdvihla a objala. Vtedy však psík nechtiac kopol do vozíka a ten sa rútil dole kopcom. Aj s malým dievčatkom. ,,Musíme ju zachrániť!" skríkla Meduška a nasadla na koňa. ,,To mi pripomína, ako na mňa....." ,,Buď ticho!" Mrkvička skočila a zavrela Cukríčkovi papuľku. Koník zaerdžal a cválal dole kopcom. Herry tiež letel dole na skejborte a vynikajúco sa vyhýbal kameňom. Meduška zobrala lano, zatočila ním a hodila na vozík. Našťastie ho v poslednej chvíli zachytila. Zoskočila a od radosti svoju malú sestru vyobjímala.  ,,Tak dlhé nohy sú predsa len dobré," vzdychla mačka. Vtom sa vozík zas dal do pohybu. Mrkvička sa ho snažila zachytiť, ale ušiel jej. Harry tam dofrčal a všetky veci pochytal. Fúrik však vletel do rieky a plával preč.  ,,Ako sa teraz dostaneme domov?" bedákala mačka. ,,Postavíme plť!" napadlo Harrymu. A hneď sa všetci dali do roboty. Hruštička mala na starosť havka a hádzala mu kosť. Plťka bola za chvíľu hotová. Harry pomohol Meduške naložiť na ňu veci. Hruštička, jej sestra a dve zvieratka nastúpila na plť. Harry ju potlačil na vodu, aby plávala. ,,Ahoj!" mávala Meduška svojím kamarátom. ,,Ahoj, si fajn, Harry," lúčila sa Mrkvička. ,,No teda, Mrkvička. Nemal chvostík ani kožuštek, dokonca ani fúziky." potešila sa Meduška. ,,Ja som ho  proste brala ako takého chlapca Harryho. Má mačacie srdce." ,,A o tom je priateľstvo, keď zabudneš, že ten druhý je iný a berieš ho takého ,aký je," vysvetľovala Meduška. O chvíľu boli doma. ,,To snaď nie! Zabudli sme pozvať hostí," bacla si po čele Meduška. Ihneď to však napravila. Zo skrinky si vybrala papiere, nožničky a pero. ,,Kto mi pomôže vyrobiť pozvánky?" vyzvedala sa. Všetci sa prihlásili.  Spoločnou prácou boli pozvánky do pol hodiny hotové. Meduška otvorila okno a zapískala. Priletel holub. ,,Môžeš to prosím rozdať?" Holub uchopil pozvánky a odletel. Za malú chvíľočku niekto zaklopal. ,,Už sú tu hostia, už sú tu hostia," tešila sa Mrkvička. A tak Hruštička oslávila svoje narodeniny, Meduška našla novým priateľov a Mrkvička pochopila, že nemusí človek vyzerať ako mača, aby bol jej kamarát. A vy deti nezabudnite tieto poučenia.