...a deň sa zastavil

     Piatok. Chvála Bohu. Niekedy si myslím, že lepší deň sa už ani nedal stvoriť. Ibaže ten dnešný Mu akosi nevyšiel.

     Reštartoval sa mi počítač s celodennou neuloženou prácou-takže už viem, čo budem robiť cez víkend. Keď sa opať uráčil naštartovať ironicky mi zaspieval windowsácku zvučku: tam-tam-tám-ta-tam...Pako jeden čierny elektronický...

    Prácu už nemá zmysel začínať znovu. Teda zmysel by aj bol ,ale nervy, chuť, vôľa...jednoducho je viac aspektov.

   Zvoní telefón. Pozriem na hodinky, či to môže byť šéf...Skelenné ukazujú pol štvrtej o pat minút...ani tým hodinkám sa už nechcelo. Skontrolujem nástenné. Sekundová ručičika sa neoblomne namáha pohnúť, avšak niečo je bráni. Trištvrte na tri. Ani tie nejdu dobre. Telefón dozvonil. Zrazu mám pocit, že celý svet zastal a len ja píŠem. Energicky ťukám do klávesnice, akoby sa dnes ani nič nebolo stalo. Ake keby bol pekný deň...

   Dúfam, že aj všetci ľudi ana svete v jednom okamihu zastali...a žijem len ja...aspoň na chvľku...na pár minút...prestaˇbte žiť...nechajte ma samú...iba kým sa sekundová ručičika na nástenných hodinkých znova nepohne...