Nepoviem

Spisovateľ/ka: Janka 462 | Vložené dňa: 15. apríla 2006
http://citanie.madness.sk/view-1617.php

Ahoj, znelo ako v ozvenách,
keď si sa objavil pri dverách.
Ústa na ústa pritlačil si,
mocnou rukou tvár pohladil si.

Odchádzam, nie na stálo,
ozvem sa ti raz, dvakrát,
s troškou strachu, nesmelo,
v mojom srdci akoby vtedy hrmelo,

s nemím úžasom v očiach
som na teba uprene hľadela,
prečo som taká zbabelá?

Prečo ti nepoviem čo cítim,
snáď strach zo sklamania ma brzdí,
povedať ti všetko
rýchlo, ľahko, potichúčky,
keď v ohni vášne bozkával si moje púčky.

Prečo ti nikdy do očí pravdu nepoviem?
Mám z tvojho tela strach
to jedno s istotou viem...
Pretože ho milujem!