Zastavená obloha

V roku 2021 v súhvezdí Hadonosa zažiarila nová hviezda. Extrémne jasná. Nie len Nova, ale rovno Supernova, ktorá niekoľko týždňov jasom konkurovala aj Mesiacu. Astrofyzici sa potešili, konečne detekovali gravitačné vlny a potvrdili tézu, že sa šíria rýchlosťou svetla. Zato dávno známe elektromagnetické vlny všemožných vlnových dĺžok neboli vítané. Jednak priamo bombardovali všetko živé, jednak dočasne rozšírili ozónovú dieru. Bol zaznamenaný nárast rakoviny asi o šesťdesiat percent. Pravda doplnkovými opatreniami, hlavne preventívnymi prehliadkami, sa podarilo straty na životoch redukovať. Medzi postihnutými bol aj vojenský pilot Paul, ktorý musel do civilu, ale hlavne že sa vyliečil.

                                                * * * * *

Od výbuchu Supernovy uplynulo zopár rokov a Paul netušil, že mu znova vstúpi do života. Práve rutinérsky pilotoval postaršie dopravné lietadlo, keď zazvonil jeho mobil. Volal starý kamarát, s ktorým sa poznali ešte z vojenského letectva.

„Ahoj Jerry, dlho si sa neozval. Čo nové?"

„Nazdar starec. Idem rovno k veci. Nemáš čas a chuť za pár mesiacov si poriadne zarobiť lietaním pre môjho šéfa?"

„A kto to je?"

„W. J. Hudges."

Tak to bolo zaujímavé. Hudges patril k najbohatším ľuďom sveta, mal kontrolný balík nadnárodnej spoločnosti a na staré kolená sa z neho - aspoň podľa bulváru - stával trochu čudák. Ale mohol si svoje výstrelky dovoliť, tak čo.

„Prečo nie, u tejto firmy som aj tak chcel končiť, ale nový flek som zatiaľ nehľadal."

„Skvelé, stretneme sa v LA a poviem ti detaily."

„A od kedy by to malo byť aktuálne?"

„Podľa Dautova čoskoro."

                                                * * * * *

Paula nadchlo už samotné miliardárovo najmodernejšie dopravné lietadlo. Išlo o typ lietajúci nadzvukovou rýchlosťou, ktorý až vyše pol storočia po Concordoch prekonal ich rekord v tejto kategórii. Okrem toho mal kopu úprav, napríklad od armády prevzali upravený systém na dopĺňanie paliva za letu.

Zoznamovací večierok na palube Hudgesovho lietadla bol vydarený. Paul sa dnes spoznal so zaujímavými spolucestujúcimi. Okrem krásnych letušiek ho (pre zmenu duševnou krásou) zaujal vedec, významný astrofyzik Iľja Dautov. Hudges si ho najal podobne ako si kedysi králi najímali astrológov. Paul si od neho nechal detailne vysvetliť zmysel celej akcie.

„Počuj Iľja, je mi jasné, že pri našej rýchlosti okolo jeden a pol Macha vlastne vyrovnávame obrátky Zeme na rovníku a preto máme stále deň a Slnko visí stále prakticky na tom istom mieste na nebi. Ale ako presne to súvisí so Supernovou?"

„Keby nám Slnko nebránilo v pohľade na hviezdy, videl by si, že aj súhvezdia prakticky zastali a neotáčajú sa. Je to tým, že letíme nad rovníkom rýchlosťou akou sa Zem otáča, a to v protismere. V zenite, nad hlavou, máme stále súhvezdie Oriona a v nadire, pod nohami a za celou zemeguľou súhvezdie Hadonosa."

„A tým je Zem neustále medzi nami a Supernovou."

„Presne o to ide. Keď sa pán Hudges pred časom dočítal v nejakom popularizačnom článku, že za nášho života sa okrem nebezpečného elektromagnetického a neškodného gravitačného žiarenia dočkáme ešte jedného toku častíc, oslovil ma najprv s nejakými otázkami a potom ponukou, ktorá sa neodmieta."

„Akých častíc? Sú veľmi nebezpečné?"

„Ide o neutrína, ich najľahšiu modifikáciu - tie majú veľmi malú, ale nenulovú kľudovú hmotnosť, takže letia tesne subsvetelnou rýchlosťou a preto k nám práve teraz doleteli s niekoľkoročným oneskorením. Pokiaľ ide o druhú otázku, riziko je malé a ja som to nášmu zamestnávateľovi poctivo vysvetlil."

„Tu za Zemou sme teda v bezpečí?"

„Práveže nie. Neutríno takmer s ničím nereaguje a preletí cez naše telo, ba aj cez celú Zem ľahšie ako nôž cez maslo a obvykle si ju ani nevšimne."

„Tak potom načo...?"

„Je to otázka pravdepodobnosti. Mizivé promile neutrín predsa len čelne narazí do niektorej elementárnej častice, z ktorých sa skladáme a môže spôsobiť škody. Človek, ktorý sa dožije vysokého veku, štatisticky raz za život zastaví jedno neutríno, obvykle slnečného pôvodu. Ale obranný systém si takmer vždy s prípadnou zhubnou zmenou DNA poradí a ani si to nevšimneme. Tým, že medzi zdroj a nás vsunieme Zem, znížime prichádzajúci hustý tok neutrín zhruba o jedno percento."

„Veď to je akoby sa niekto pred kanonádou chcel chrániť preglejkou. Zdá sa mi, že pán Hudges trpí skôr fóbiou z ožarovania, keď mu to stojí za to."

„Áno. Počul som, že sa vyhýba aj röntgenu a ultrazvuku."

„Ešte niečo ma napadá. Nie je dakde na Zemi miesto, kde by sa dalo schovať bez lietania?"

„Nie, lebo Supernova vybuchla akurát nad rovníkom. Ale aj keby nie, menila by sa hrúbka Zeme medzi nami a zdrojom - a aby šlo vôbec o merateľný efekt, musí nás kryť stále plnou hrúbkou."

                                                * * * * *

Paul sa s Jerrym v pravidelných zmenách striedal pri riadení. Teda väčšinu času riadil autopilot, len pri búrkach a dopĺňaní paliva človek preberal riadenie a ten druhý mu prichádzal asistovať.

Po šiestich týždňoch podzemné detektory neutrín začali hlásiť pokles eventov a situácia sa vrátila na predchádzajúcu úroveň, danú fúznymi reakciami v jadre Slnka. Lietadlo pristálo a štedro vyplatená osádka sa začala rozchádzať. Paul, Jerry a Iľja sa dohodli, že sa o rok stretnú v bare na rohu. Obloha sa znovu roztočila jednu obrátku denne.

                                                * * * * *

Po roku sa skutočne stretli. Jerry bol nápadne pochudnutý a priznal, že chodí na chemoterapiu. Než stihol vynadať supernove, Iľja ho upozornil, že to pravdepodobne nemajú na svedomí neutrína, ale najskôr bežné žiarenie Slnka, ktorého si v tých výškach užili nadmieru a kabína pilotov ho asi dosť neodtienila.. Tak si svorne zanadávali aspoň na pravdepodobnosť a ostaní dvaja povzbudili Jerryho v jeho boji.

„Zvládol som to ja, zvládneš aj ty," dodal Paul čo najpresvedčivejšie.

Niekedy sa liek ukáže horší ako neduh.