V deň víťazstava demokracie

                                            I
Bolo jasné že šanca je nulová takto nezvratný koniec mohol zmeniť len zázrak a zázraky sa diali len v treťotriednych filmoch.
Táto paródia na predrevolučných ľudí existovala len preto že bola príliš malá pár desiatok ľudí schovaná v horách a vlastne sa vládcovia o ňu nezaujímali.Je pravda že len do času ...nakoniec sa zaujímali o všetko a všetkých postupne nikam sa neponáhľali na všetko mali čas.

Vietor nad táborom zreval a zrazu stíchol ticho bolo silné a útočilo na zmysli s premyslenou krutosťou.
Už len noc sa opierala do drevenených chatrčí v snahe preniknúť dnu a zadusiť blikot lojových sviečok ktoré s tmou statočne zápasili obklopené štítmi štipľavého dymu.

Vyšiel som von trblietavá pokladnica nad hlavou posiata drahokamami kráčal som nočným tichom keď koruny stromov vymazali oblohu zastal som ,nebolo to spôsobené romantickým miestom ono v mojich 92 rokoch mi chôdza rozkoš nespôsobuje.Bolí rovnako ako spomienky ktoré sa vracajú čoraz útržkovitejšie miesia sa s únavou spôsobenou vekom a nespavosťou.Vysloviť deveťdesiat dva je ťažké nieto ešte prežiť.

Začínalo to celkom fajn jar bola na jar a zima v zime tak ako má byť moje detstvo bolo detstvom mal som šťastie na rodičov každú nedeľu sme mali kurča alebo rezeň /štandardne ako u väčšiny rodín toho obdobia / v telke večerníček po ktorom som musel ísť spať okrem soboty ak nebol neprístupný film.A keďže Angelika bola neprístupná tak na tú som si musel ešte pár rokov počkať pravdu povediac to ma vtedy vôbec netrápilo.
Aj keď by som si ju pozrel rád...

Každý večer - večera snažím sa rozpamätať na chuť pečeného chleba s masťou a lipový čaj...nedarí sa , viem len toľko ,že to bolo moje obľúbené jedlo.

Tatko makal vo fabrike mamka predávala v obchode s potravinami normálna rodina v normálnom svete boli sme šťastný ...

Keď prišiel rok 1989 niečo sa dialo vtedy som netušil čo ,ale že budeme ešte šťastnejší teraz si nespomínam či sa to splnilo predsa len v ôsmich rokoch som mal iné priority a moje osobné šťastie pozostávalo z korčulí po bratrancovi na narodeniny a úplne novej favoritke na Ježiška pod touto značkou v tej dobe boli závodné bicykle so sklonenými riaditkami.
Dlhú dobu som bol s novou favoritkou hrdina ulice -našej.

Na iných uliciach prebiehala nežná revolúcia rodičia to doma moc nerozoberali aj keď nežnej bola plná telka šlo to akosi mimo mňa.

Netrvalo dlho a predsa som len postrehol zmenu aj keď teraz nie som si istý či súvisela s revolúciou
šli sme do Ázijskej reštaurácia tak to bolo niečo ešte nikdy som nebol v reštaurácii a zrazu takýto luxus ...ach pamäť predsa som len bol pamätám si na vyprážaný syr a omastené hranolky ale to bolo hodne dávno pred tou Ázijskou ..

Tá bola v okresnom meste a ak sa nemýlim tak jediná široko daľeko ono v celej republike boli asi štyri.
Ja som mal Laoskú krémovú polievku a Jarné rolky moja mama krabie mäso i napriek tomu že ju otec prehováral nech si dá niečo druhé lebo toto je drahé...čo mal on si nemôžem spomenúť...

život plavne pokračoval niekoľko rokov mama ochorela bolo to vážne keď jej prišiel prvý krát invalidný dôchodok preplakala celú noc a otec sa opil v kuchyni našťastie pre nás sa to nestalo jeho hobby ,strašiak bezdomovectva bol reálny aj keď toto slovo tak ako žobranie sme síce predtým poznali ale nedokázali sme ho spojiť s realitou teraz to už nieje problém .
Tatko robí načierno v zahraničí stárne prirýchlo a vidíme ho len párkrát do roka peňazí však máme viac než predtým ak je šťastie ekvivalent peňazí tak sme teraz jednoznačne šťastnejší je pravda že medziľudské vzťahy sú o niečo horšie ľudia sú viac opatrný a prejsť sa v noci mestom je riskantné že vraj kriminality bola aj predtým len sa o nej nepísalo je to možné ale viem že sme v noci ak už bolo nutné ísť prechádzali mestom so strachom..

a potom sa začali objavovať znamenia videli ich všetci ale neprikladali im význam...