vôňa fialiek

Vôňou fialiek a predzvesťou búrky

snažil si sa ponúknuť svetu

dlane, obe, na odvetu

Vôňou fialiek, tou omamnou vôňou,

trčali dve nohy, hlava pod perinou,

v tôni vŕb a štíhlych topoľov,

modrastý nádych čierneho peria vrán,

množstvo prebdených nocí a zúfalých rán

a ty ešte stále váhaš

Na perách otázka, ktorú sa bojíš vysloviť

Vôňou fialiek, vôňou orosenej trávy,

nemá výčitka na nevinnej tvári,

váhavým krokom kráčaš,

krvavými slzami pokožku rúk zmáčaš

Na perách otázka a ty už tušíš odpoveď

Vôňa fialiek sprevádzala Tvoj život až do konca,

kým neuderil poštár do zvonca

a nepodal Ti úmrtnú správu s Tvojím menom

Prečo?  dralo sa Ti z úst,

v Tvojom srdci vyprahnutá púšť

a vo vzduchu vôňa fialiek,

na nečinnú smrť nenašiel sa liek

Váhanie horšie ako bezmocnosť

Váhanie horšie ako konečnosť