X

                                   X

                        poďme preležať celé doby

                        prečkať so spojenými  prstami

                        hríby a ich výtrusnice plné atómov

                        nechať okolo nás padať

ako mosty

                        kým okýchané pletivá

                        sa stočia pri našich telách

                        sú to náučné filmy

                        v teple

                        netreba sa báť ani najjasnejšieho svetla

                        lebo sme prehltli horšie veci

                        a tie nás nemenia

                        len upravujú

                        a jemne jemne

                        /vidno to na tvári /

                        ako ruky mami pred prvým plesom

                        upravujú motýliky špendlíkmi

                        poďme počkať celé generácie

                        medzi polomami roztrhaných perín

                        s páperím v hrdlách

                        a rozčarovaní silou prírody

                        jej prostriedky nám už pričítali na účet

                        a teraz čerpáme

                        vyčerpaní

                        zo studní vyrezaných do plastových fliaš

                        lebo doba si pýta recykláciu

                        a čas má len málo

                        ručičiek ktoré môže podať

                        nukleárnym tulákom

                        poďme vystáť ešte rady

                        na podpultové pocity

                        sme len dvaja a môžeme čakať

                        necelý rok

                        na tretích

                        zatiaľ zavrime oči

                        pred nádherami končiaceho Babylonu

                        a na zajtra objednám sneh

                        bude jedovate šušlať

                        a za krkom ako tvrdé hrudky

                           ako masážne guľky

                        alebo zabudnutá pena z vaní

                        ľudí čo nahodili vojnu

                        preto

                        posledný krát ťa beriem

                        a hojdám  

                        až kým horizont

                                   nezmizne v betóne

                        z divotvorných šalvii

                        pomocou ich nesmrteľnej duše

                        je realita len sieť bodiek

                        a bodky

                        sú len dôsledky

                        svietiacich kružidiel

                        zaprášených ale stále funkčných

                        zo stolov černobiľských

                        nedôsledných...