Len ty...
http://citanie.madness.sk/view-16655.php
Rozbil si môj svet.
Rozbil si moje vnútro,
daroval si mi lásky kvet,
a vytvoril silné puto.
To puto ostalo vo mne,
táto báseň je o tebe a o mne.
Tak prečo nechceš vrátiť čas,
prečo nechceš odstrániť kopu z tých másk??
Si môj život, si moja rieka.
Nie, už nenariekam!
Od ľútosti som stratila všetky sily
a bezhlavo som si preťala žily.
Krv sa valí z mojich dlaní.
Nik ich tak ako ty nepohladí.
Nikto mi nepovie poď a utri smútok z tváre,
nik nepovie, poď, spolu to prekonáme.
Krv steká tak ako slzy, čo vytryskli mi z očí,
ostrá bolesť, tú však v sebe udusím.
Mihotanie tieňov, temnota svetla,
kam by som ulietla??
Krídla poranené a zviazané,
už to mám všetko zrátané.
Posledná kvapka krvi padla
a ja som zronená smútkom ľahla.
Ľahla a už nevstanem,
naveky nemou ostanem.
Áno, naveky nehybná a studená ako ľad.
Ide na teba chlad??
Neboj, neublížim ti.
Len sa snažím nezavadzať,
no ty to nesmieš vzdávať!!
A tak zbohom a vďaka!