Ký človek

Spíš, bo si unavená po dni

tvrdom, sťa kameň Tatry

vzdorujúci návalom úbohých

pohľadov cudzincov všetkých

a sníš, bo sedela si na pni

v lese na okraji žltej vatry,

čo páli lety úbohých

orlov všetkých životov krehkých

a mrieš, bo povedali -tni!-

ten národ a znič ho dva-tri

razy až do sŕdc úbohých,

nech niet tu už veľkých živých.