Zapaľovač

Sedeli spolu na lavičke pod internátom.
On nesmelý, plný túžby a strachu zároveň.
Ona taká dospelá a sebavedomá, aj keď mladšia ako on.
Len tak sa rozprávali. Bolo to len nedávno, čo sa spoznali.
Keď jej hľadel do očí, zabudol dýchať. Keď rozprávala, počul aniela.
Pozoroval jej nenamaľované pery, prirodzené a také krásne.
Triasol sa, žalúdok mu čosi zvieralo, čosi nové, nepoznané.
Keď bol s ňou, nemyslel na nič. Nič okrem nej nemalo zmysel.
Chcel jej dať všetko, všetko čo si len zažiada.
Chcel jej to povedať, jasne a zrozumiteľne, tak aby to hneď pochopila.
Nedokázal to.
Nie keď bola tak blízko neho, vtedy strácal reč.
Bola by jeho prvá.
Nechcel inú.
Veľmi sa bál.
Bál sa, že ho odmietne, že nie je pre ňu dosť dobrý.
Nemal nič.
Nemal auto, ani peniaze aby ju niekam pozval.
Nemal sebavedomie, ale snažil sa to pred ňou zakryť , tak aby nič nespoznala.
V hlave sa mu prehrával len jeden film stále dokola.
V tom filme už nečakal ani sekundu.
Vtisol jej bozk na líce a vzápätí ďalší na pery. Len tak, bez jediného slova. Neprestával, chcel pokryť celé jej telo bozkami. Srdce sa mu napĺňalo šťastím až po okraj. Hodiny na ruke mu náhle zastali a on ju držal v náručí naveky.

Sedeli vedľa seba. Fajčila cigaretu - s rutinou. Vypýtal si zapaľovač, hoc nefajčil. Chcel sa jej dotknúť.
Vedel, že bude musieť ísť. Znervóznel. Každým jej vyfúknutím sa mu krátil čas.
V spotených dlaniach obracal žltý zapaľovač.
Povedal to.
Vyslovil to potichu, tak aby to zostalo len medzi nimi.
Od teraz bude s ňou vždy keď si pripáli.
Vstala. Vrátil jej svojho spojenca.
Odprevadil ju pred internát, bez slova. Otočila sa a pozrela mu hlboko do očí.
Zradil ma, pomyslel si.
Sľúbil jej, že príde o dva dni.
Neprišiel.
Už nikdy.