Jahodové dni

„ S prvou, vytečenou krvou...."

Ráno pozerám do zrkadla, myslím na to, že som hladná. Hľadám v chladničke... len stará tlačenka a koláče z víkendu, v skrinkách len polotovary a - čokoláda! Horká, do pečenia. Vezmem tanier a príbor a tvárim sa, že sú to párky. Počujem akési kroky, niekto sa mi šuchce po obývačke. Chlap! Veľký, chlpatý a zarastený, len v trenírkach. Ide na záchod.

Mám tu bordel. Tie nohavice patria do skrine a to tričko do špinavého. Keď už som v kúpeľni, napustím vodu do kýbľa a poumývam dlážku. Povysávam, poumývam okná, poutieram prach. Celá ja, neviem, kedy prestať. Zastavila som sa po dvoch hodinách a dojedla tú čokoládu. Chlap tu ešte bol.

„ S prvou vytečenou krvou, cítim..."

Veľmi som sa bála. Mala som už pätnásť, teóriu som ovládala dokonale - ako často si ju mám vymieňať, aký to má priebeh. Keď to však prišlo, pripadala som si ako chorá, celé to bolo ako návrat do čias vlastného batolenia. Ale tie reči o tom, že už som žena, že mi gratulujú a vítajú medzi sebou, boli ešte neznesiteľnejšie. Išla som si vtedy kúpiť čokoládu a hygienické potreby. Kúpila som aj mydlo, mlieko, zubnú pastu a aj tak som sa červenala. Predavačka sa zhovievavo usmiala na moju tvár obsypanú akné. Vyšla som z obchodu, sadla si na lavičku a veľmi rýchlo zjedla čokoládu.

„ S prvou vytečenou krvou, cítim ochabnutie zmyslov..."

Často sme spolu pozerali filmy. Aspoň traja sme sa našli, každý víkend si mal niečo nové. V naivite svojich osemnástich rokov som k tebe vždy dobehla. Pozeračky u teba boli pre celú partu udalosť. Aj vtedy som k tebe bežala, myslela som, že budem meškať, no prišla som jediná, nikto iný nemohol. Pozerali sme film len dvaja. Náhodne sa dotýkali chodidlami. Vo víre deja som si ani neuvedomila, že už to nie sú len chodidlá, vyššie a vyššie... Pri titulkoch filmu som vnímala len tvoj dych, chutil si mi celý... Hneď po tom sme zjedli čokoládu a spali. Ráno som našla posledný kúsok a teba na záchode. Močil si. Potom som išla ja. Sedela som tam o čosi dlhšie a rozmýšľala, či ti mám povedať, že si bol prvý. Vyšla som von, bol si v kuchyni a robil si kávu. Sadli sme si za jeden stôl a tvárili sa ako zabehaný manželský pár pri svojich tisícich raňajkách.

„S prvou vytečenou krvou, cítim ochabnutie zmyslov, odumieram mysľou..."

Dnes ráno som vstala a utekala na záchod. Jahodové dni (bez šľahačky). Konečne mi prestane byť zima, prejde ma chuť na čokoládu a nebudem na teba kričať. Posedím si ešte chvíľu na vécku. Odfotil niekto už ten humus? Nikoho z vás to nezaujíma, len chcete vedieť, či návšteva prišla. Sľuby namiesto dôkazov tentokrát stačia.
Ráno sa dívam do zrkadla, vidím seba - prvá vytečená krv už bola, aj prvý už bol. „Dobré ráno." „Ahoj." - nejaký chlap v byte sa vždy nájde, máloktorý však vie, kedy mi má priniesť čokoládu.

S prvou,
vytečenou krvou,
cítim ochabnutie zmyslov,
odumieram mysľou
už nie som si istá,
viem.
(Lýdia Bekešová)