Pohľad z okna.

Spisovateľ/ka: Nina Nevska niniw | Vložené dňa: 21. apríla 2006
http://citanie.madness.sk/view-1682.php

Alma sa pohla autom na zelenú. Prívesok anjela a krížik na kľúči v zapaľovaní sa rozhojdal. Zavesila si ich tam, aby ju ochraňovali počas jazdy. Stačil by možno iba anjelik, ale ona si tam pre istotu zavesila aj krížik. O pár minút bude doma, ale napriek tomu neodolala chuti voňavého tabaku. Rukou nahmatala v pohodenej kabelke na sedadle spolujazdca hranatú tenkú škatuľku a vybrala si z nej úzku bielu cigaretu. Vložila si ju do úst a ďalej rukou pátrala v kabelke. Ani po chvíľke nervózneho hľadania sa jej nepodarilo nájsť zapaľovač. Nakoniec to vzdala. Vytiahla cigaretu z úst a nahnevane ju zatlačila do popolníka. Preladila rádio na inú stanicu, pretože afektovaný hlas a trápne vtipy moderátorky, ako aj neúspech zapáliť si cigaretu, jej liezli na nervy. Autom sa razom ozvala chytľavá melódia, ktorú už v tento deň počula aspoň päťkrát. Rozhnevalo ju to ešte viac. Treskla päsťou po rádiu. Odnímateľný panel odskočil a spadol jej pod nohy. Na krátku chvíľu sa zohla, aby ho zdvihla. Keď sa oprela o sedadlo a pozrela sa pred seba, zbadala mladého muža, ktorý prechádzal cez cestu. Ledva stihla ubrzdiť. Chvíľu nepohnuto sedela a kŕčovite sa držala volantu. Muž sa na ňu prekvapene díval spoza skla. Zahanbene sklonila hlavu. Zhlboka sa nadýchla a pomaly vystúpila z auta. Čakala prílev nadávok, dokonca by sa až tak veľmi nečudovala, keby jej jednu vyťal.

„Prepáčte, ja som si vás nevšimla,“ chvejúcim hlasom sa ospravedlňovala.

„Všimol som si, že ste si ma nevšimli, preto som včas odskočil. Ináč by ste si to napárali rovno do mňa. Ale ani to ste si určite nevšimli,“ povedal miernym hlasom.

Zdvihla zrak a konečne mu pozrela priamo do očí. Nevidela v nich hnev, skôr akési pobavenie. Prekvapilo ju to.

„Hus jedna, neviem kde čumí,“ začula nahnevaný hlas z davu.

„Asi do zrkadielka, či má dobre natretú fasádu,“ zarehotal sa niekto ďalší.

Mala chuť im poriadne vynadať, ale radšej si zahryzla do jazyka. Nebola v situácii, aby sa mohla rozdrapovať.

„Ešte raz sa ospravedlňujem, dám vám svoju vizitku, ak by ste niečo potrebovali, ozvite sa mi,“ súkala sa do svojho auta a v roztvorenej kabelke lovila vizitkár.

Po chvíľke ho konečne našla a podávala mu svoju navštívenku.

„Svadobná agentúra Alma,“ prečítal nahlas jej obsah.

„Určite nič od vás potrebovať nebudem, ale rád si ju nechám,“ zasmial sa a vložil si ponúkanú vizitku do vrecka.

Tak on je už pravdepodobne ženatý. Škoda. Sklopila oči a za ucho si zastrčila neposlušný pramienok. „Určite sa niečo nájde, napríklad dobrá večera by vás mohla potešiť.“

„Tak ak mi sama uvaríte, možno sa aj nechám presvedčiť,“ pobavene na ňu žmurkol.

„No,“ znova bola v rozpakoch, „ tak hádam by sa mi niečo podarilo stvoriť, ale lepšie to bude niekde v reštaurácii a pri dobrom pohári vína.“

„Tak dobre, ozvem sa vám. A už sa nad tým netrápte. Len si dávajte nabudúce lepší pozor.“

„Fíha!“ pískol niekto z davu. Očarená mladíkovými tmavými očami a jeho príjemným hlasom takmer zabudla, že pri tomto incidente majú aj publikum.

Nasadajúc do auta zamračene pozrela na hlúčik pracovníkov mestských služieb, ktorí namiesto hrabania lístia a zametania chodníka sa teraz opierali o hrable a metly a svojím rehotom pripomínali híkajúce somáre, keď uvidia kopu sena.

„Keby som vedel, že ma pozve na večeru, tak sa jej pod to auto hodím ja,“ zarehotal sa najmenší z nich a spolu s ním aj jeho postávajúci kamaráti.

„To sa len tak hovorí, že večera, šak kukni na tie nohy, myslíš, že s nimi stojí pri sporáku? By som vedel, jak ju poriešiť.“

„Tupci,“ precedila pomedzi zuby a nasadla do auta.

Mladík už pomaly odkráčal s jej vizitkou vo vrecku, hodila ešte krátky pohľad na jeho chutný zadok a pevnú chôdzu.

„Za takým pozadím by som šla hoci aj do pekla,“ povzdychla si.

Otočila kľúčikom v zapaľovaní. Ani si nevšimla, že na ňom chýbajú hompáľajúce sa prívesky anjela s krížikom, ktoré sa odpojili pri prudkom zabrzdení a spadli pod sedadlo.

Doma si natiahla na nohy papuče, uvarila si teplý čaj a zvalila sa na sedačku. Fakt som hlúpa hus. Mohla som ho zraziť a narobiť si kopec problémov. Musím si dávať väčší pozor. Odchlipla si trocha čaju z veľkého zeleného pollitrového pohára, z ktorého sa na ňu škerila žlto-čierna chobotnica. V byte bolo ticho. Zapla televízor. Pekná usmiata moderátorka bľabotala niečo o zvýšení spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov. Prepla na ďalší kanál, na ktorom nejaký starší pán v pletenom svetríku s obrovskými nórskymi vzormi tuho premýšľal nad otázkou, ktorú mu dookola kládol moderátor. Po chvíľke napätia, keď mu Alma pevne držala prsty, zo súťaže odstúpil. Z obrazovky sa stratila položená otázka a s ňou aj sen o miliónovej výhre. Sklamaná znova prepla. Na takmer celej obrazovke sa zjavil vrtiaci sa zadok hispánskej speváčky. Zrazu zmizol a nahradil ho obrovský výstrih. Chvíľočku sa tam pohompáľali obrovské prsia a potom sa konečne ukázala aj speváčkina tvár. Našpúlila plné trblietavé pery a zmyselne privierala oči.

„Vyzeráš ako nechutný žart prírody a robíš zo seba sexi bohyňu. Ja mať taký zadok, tak si na seba natiahnem nepremokavý stan a skryjem sa v lese!“ neodpustila si komentár a s nechuťou znova prepla. Mladá krásavica, ktorá možno nikdy nehodila do práčky ani ponožku, presviedčala v reklamnom bloku o dokonalosti pracieho prášku, ktorému žiaden bežný prací prášok nemôže konkurovať. Preletela ešte pár ďalších nezaujímavých programov, až to nakoniec nechala bežať na páriacich sa levoch. Sledovala, ako sa samec usiluje o zachovanie rodu a pritom nežne hryzká svoju vyvolenú za ucho. Po chvíli ju aj toto prestalo baviť. Vypla televízor, zhasla lampu a pristúpila k obloku.

Spoza záclony pozorovala svietiace okná a v nich hýbajúce sa postavy. Oproti, o poschodie nižšie, sa v kuchyni svietilo. Bolo to jej obľúbené okno. Počas dlhých večerov, keď bola sama doma sa sem vždy rada dívala. Rezká štyridsiatnička s dlhými čiernymi vlasmi zapletenými v hrubom vrkoči akurát vyberala večeru z mikrovlnky. Alma bola rada, že sa takmer vôbec nepoznali. Vedela iba to, že sa volá Soňa. Ostala pre ňu iba krásna neznáma, ktorú môže tajne a bez výčitiek špehovať, tak ako aj teraz. Krátke žlté šortky odhaľovali jej pekné dlhé nohy. Do izby vpochodoval tučný muž , jej manžel, a sadol si za stôl. Keby mohla, tak zapne zvuk. Tak si musela len domýšľať. A niekedy si ani nič nedomýšľala. Stačilo jej len ju tak pozorovať. Aj to iba vtedy, keď bola v kuchyni. Ostatné okná mala na inej strane, a tam nedovidela. Tučniak si s námahou sadol za malý stolík, vzal do rúk príbor, niečo povedal Soni, ktorá sa na neho s nevôľou pozrela a odišla z kuchyne.

„Fajn, čo sprosté si jej povedal, že odišla?“ hnevala sa Alma. „Na to ako ty žerieš večeru, sa mi pozerať nechce. Čo sa ti nepáčilo? Dostal si malú dávku, alebo si čakal vyprážaný rezeň a zemiakový šalát? Ja byť tvojou ženou, tak ťa umorím hladom!“

Odstúpila od okna, ale v tom znova zbadala Soňu. Rozhadzovala nervózne rukami a niečo kričala. Tučniak tresol po stole a prudko sa postavil. Na to, aký bol obézny, veľmi rýchlo prekonal vzdialenosť medzi ním a Soňou. Schmatol ju za ruku a druhou rukou ju udrel po tvári. Soňa sa skrčila k zemi a tvár si skryla do dlaní. Plakala.

Alma ticho stála za svojim oknom. Cítila sa previnilo, že bola svedkom manželskej roztržky. Najradšej by tam ihneď naletela a vynadala tej hore mäsa. Spravila by tam poriadny víchor. Ale nemohla nič robiť. Tak len meravo stála pri svojom okne a pozorovala plačúcu Soňu. Až kým sa zdrvená žena nezdvihla z dlážky a nezhasla svetlo.

„Salvador, nerozťahuj sa!“ potlačila Alma čierneho kocúra zo svojho vankúša na prázdnu stranu manželskej postele. Kocúr zamňaukal a zoskočil na zem.

Za oknami zavýjal silný novembrový vietor a rozbíjal studené kvapky o sklo. Bola už jedna hodina ráno, a ona sa len prehadzovala v posteli. Myslela na svojho krásneho neznámeho, ktorého pred pár dňami skoro zrazila. Neozval sa. Veľmi ju to štvalo. V práci vždy nedočkavo schytila zvoniaci telefón, dúfajúc, že volá práve on.

„Zabudni na neho, kašle na teba,“ hrýzli ju nepríjemné myšlienky.

„Nekašle, určite zavolá,“ hádala sa sama so sebou.

„Do frasa! Nech prestane ten sprostý vietor zavýjať, lebo ma porazí!“ vyskočila z postele a cupitala do kuchyne. Z termosky si naliala teplý čaj a pristúpila k oknu. U Soni sa svietilo. Prikrčila sa k stene, oboma rukami obchytila horúci pohár s čajom a pomaly z neho sŕkala. Zatiaľ nikoho nevidela. Žeby zabudla zhasnúť? Určite už spí. Čo by robila o jednej ráno hore? Chcela už odísť, keď zbadala prichádzať Soňu v nočnej priesvitnej košeli. Postavila sa k sporáku na ktorom ohrievala v čajníku vodu. Do kuchyne vošiel neznámy mladší muž. Privinul sa zozadu k Soni a čosi jej šepkal do ucha. Bozkával ju na krku a hladkal po zadku. Krátku košieľku jej vyhrnul o trochu vyššie. Soňa nemala nohavičky. Vzal ju do náručia a posadil ju na stôl. Alma skamenela. Horúci čaj jej vypadol z rúk a skoro jej obaril nohy. V mladíkovi spoznala svojho neznámeho krásavca, o ktorom už pár nocí tajne snívala. V tom chvíľkovom zdesení ani nezbadala, kedy zhasli svetlo.

Počas nasledujúcich troch večerov sa Alma dívala do Soninej kuchyne, ale vždy bola sklamaná. Soňa podávala ako každý iný večer zohriatu večeru z mikrovlnky manželovi, zakaždým vzorne poumývala, poutierala a odložila všetok riad a zhasla svetlo. Doteraz sa Alma nadchýnala aj týmto jej každodenným stereotypom, ale teraz vždy čakala, kedy k nej znova príde na zálety jej milenec.

Zrakom blúdila po ostatných oknách. Tam, kde sa svietilo, boli väčšinou zatiahnuté žalúzie alebo závesy. Našla však jedno nezatiahnuté a vysvietené okno. Rýchlo si zbehla po teplý čaj, pre istotu si ho dala do plastového termo pohára s vrchnáčikom. Odtiahla malý uzáver a odpila si. V okne, ktoré si vyhliadla, sedela za stolom mladá žena a hrala sa s obrovským tučným sivým perzským kocúrom. Na dlážke sa rozťahovala ďalšia huňatá mačka. Okolo nej sa tmolilo zopár malých mačiatok.

„Salvador, poď sa pozrieť, našla som ti kamarátov. No tak Salvador! Kde si?!“ Položila pohár na parapetu a šla do spálne po kocúra. „No čo je, lenivec? Nepočuješ, že ťa volám? Aspoň to jedno si sa mohol naučiť, počúvať na svoje meno,“ niesla ho v rukách k oknu.

„Aha, tam sú cicušky, vidíš?“ ťukala prstom na okno. Kocúr s mňaučaním zoskočil z jej náruče a vbehol naspäť do spálne.

„No jasné, nevidíš. Okrem žrania a spania ťa nič iné nezaujíma. Dokonca ani ja.“

Alma vybrala kľúče zo zapaľovania. Až teraz si všimla, že jej na kľúčoch chýbajú prívesky. Rukou hmatala pod sedadlom. Našla ich. „Ako sa tam dostali? To je čudné, ani som si nevšimla, že som ich stratila.“

Vystúpila z auta a v rukách si ich zamyslene prehadzovala. Pozrela sa na svoje okno a zbadala v ňom sediaceho Salvadora.

„Odkedy trpíš rovnakou úchylkou ako ja?“ zasmiala sa.

Vošla do bytu. Salvador stále sedel na parapetnej doske a sledoval okolie. Vzala ho do náručia.

„Ale to nemôžeš sedieť pred záclonou. Základy tajného pozorovania sú jasne dané – vidieť, ale nebyť videný. Musíš to sledovať spoza záclony. A keď je tma, samozrejme pri zhasnutej lampe. Rozumieš?“ Kocúr sa s nepokojným zamňaučaním vymanil z jej rúk a zoskočil na chlpatý koberec. „Nerozumieš, jasné, že mi nerozumieš,“ povzdychla si.

Šla sa osprchovať. Keď sa vrátila, Salvador znova sedel pri okne.

„Neseď pri tom okne! Niekto ťa uvidí.“ Odhrnula záclonu a vzala kocúra. Hodila krátky pohľad na Sonine okno. Vonku bolo ešte svetlo, takže ak aj je v kuchyni, tak ju teraz neuvidí. V okne s mačkami stála nejaká postava a spoza odtiahnutej záclony sledovala Almu. „Asi tiež nepoznáš zásady maskovaného sledovania,“ pokrútila hlavou.

Sedela zamyslene na foteli a hrala sa s príveskami malého kríža a anjela na kovovom krúžku. Tichý cinkot príveskov prilákal a zaujal Salvadora. Alma mu nimi krútila pred očami a on ich pozorne sledoval a snažil sa ich labkou zachytiť.

„Páčia sa ti?“ usmiala sa. „Požičiam ti ich.“ Pripla mu ich na malý obojok. Kocúr najprv smiešne poskakoval, akoby stúpil na rozbité črepy skla, ale po chvíli si na nich zvykol a chodil po byte ticho cinkajúc.

Vošla do bytu. Dvere boli iba pribuchnuté. Zabudla som zamknúť? To sa mi ešte nestalo.

Zarazene sa rozhliadala po obývačke. Malá vodná palma na nízkom stolíku v rohu bola vyvrátená, záclona roztrhnutá, stojaca lampa spadnutá na sedačke, drahá starožitná váza a socha ležali rozbité na drobné úlomky.

„Saaaalvaaaaadoooooor!“ zvrieskla. „Kde si? Radšej sa mi neukazuj na oči, lebo ti vytrhnem chvost! Ty jeden prašivý kocúr, čo si tu vyvádzal?“

Kľakla si zúfalo nad črepiny. „Keď som sa rozhodovala, či pôjdem do Egypta na dovolenku, alebo si kúpim toto tu, mohla som sa ísť radšej vypekať na slnku a loziť po pyramídach. A radšej som si mohla odniekiaľ doniesť obyčajnú mačku, zachrániť nejaké úbohé stvorenie od utopenia v zavretom vreci, ako za teba vysoliť kopec prachov! Si rovnako sprostý kocúr ako ten, čo behá na dedine po povale, ak nie ešte sprostejší. “

Po pol hodine, keď ju hnev ako-tak prešiel, ho začala hľadať. „Salvador, tak kde si? Už sa mi môžeš ukázať, sľubujem, že ti ten chvost nevytrhnem. Tak kde si? No tak, Salvador.“

Nepokoj v nej rástol každú minútu hľadania. Prezrela všetky kúty, odtiahla sedačku aj fotelky, roztvorila skrine. Dívala sa aj do záchoda, či tam náhodou nespadol. Niekedy mal divné chúťky a pil vodu výlučne zo záchodovej misy, hoci mal tu svoju plnú čerstvej vody. Párkrát sa stalo, že do nej spadol, ale vždy odtiaľ celý mokrý vyskočil. Radšej dvere do kúpeľne zatvárala. Keď už bola úplne zúfalá, otvorila aj chladničku, mrazničku, teplovzdušnú rúru a mikrovlnku. Niekedy bola taká roztržitá, že by sa nečudovala, keby našla mrazené kura pri miske s mliekom a Salvadora zmrazeného v mraziacom boxe.

Salvador sa nenašiel. Stála pri okne. Soňa mala zhasnuté. V okne s mačatami bola tiež tma. Mala by som zavolať políciu. Určite ho ukradli. Áno, veď keď som sem prišla, bolo odomknuté. A ten neporiadok narobil Salvador, keď sa im snažil uniknúť. Položila čaj na stolík pri okne. V tom sa v okne s mačatami rozsvietilo. Vzorované závesy boli zatiahnuté. Pred nimi sedela čierna mačka a dívala sa z okna. Alma už chcela rozsvietiť a volať políciu, ale zháčila sa. Podišla bližšie k oknu. Prudko odhrnula záclonu a oboma rukami sa oprela o sklo obloka. „To nie je perzská mačka! To je môj Salvador! Áno, určite je to on. Čo tam, preboha, robí? Salvador!“ búchala päsťami na sklenené tabule. „Salvador! Si to ty? Salvador!“ kričala. V tom svetlo zhaslo a čierna mačka splynula s tmou.

Roztrasenými rukami točila číslo polície.

„Dobrý večer, chcem nahlásiť stratu mačky,“ vychrlila zo seba.

„Dobrý večer milostivá, robíte si žarty, alebo ste si zmýlili číslo so Slobodou zvierat alebo inzertnými novinami?“ povedal pokojný, trocha ironický hlas.

Hnevala sa, že ju policajt berie ľahkovážne. Keby mohla, vykrútila by mu krk.

„Chcem nahlásiť krádež mačky,“ opravila sa.

„Prepáčte, pani, ale dovolali ste sa na políciu, a teraz sa tu možno niekto súrne snaží dovolať a vy blokujete linku. Skúste sa obrátiť na už spomínanú Slobodu zvierat alebo si dajte inzerát do novín,“ hovoril už trocha ostrejším hlasom policajt.

„Niekto sa dnes vlámal do môjho bytu, porozbíjal starožitnosti a ukradol vzácnu rasu mačky. A viem, kto to bol,“ povedala nahnevane.

„Tak to je niečo iné. Ukradli vám aj iné cennosti?“

„Neviem, nepozrela som sa. Ale peniaze mám v banke, zlato mám poriadne skryté a starožitnosti sú už vyhodené medzi ostatným smetím.“

„To ste nemali robiť, mali ste počkať až do nášho príchodu.“

„Keď ja som si myslela, že to vyvádzal pri hre môj kocúr.“

Na druhej strane linky bolo počuť povzdych.

„Presvedčte sa, čo vám ešte chýba. O chvíľu k vám dôjdu kolegovia,“ znova si povzdychol. „Nadiktujte mi ešte vaše údaje.“

Alma skoro spadla z nôh. Jeden z policajtov bol mladík, ktorého takmer zrazila a ktorý teraz zvykol obšťastňovať Soňu.

„Keď som videl na zázname vaše meno, tak som si spomenul na vás,“ povedal po chvíľke prekvapenia.

„Áno, mám zriedkavé meno,“ pritakala.

„Ale určite som si tento incident s mačkou nedával s vami do súvislosti,“ pokračoval.

„Prečo?“ nechápavo na neho pozrela.

„Neviem,“ pokrčil ramenami. „Nezdali ste sa mi ako vášnivý chovateľ mačiek.“

A ako čo som sa ti zdala? Ako naivná sliepočka čo loví mladých, dobre vyzerajúcich chlapov tak, že ich skoro zrazí a potom pozve na večeru?

Radšej bola ticho, lebo celá táto situácia s ich opätovným stretnutím sa jej zdala trápna. Prikročila k oknu.

„Vidíte, tam som ho zbadala,“ ukazovala prstom na tmavé okno, v ktorom zbadala Salvadora.

Policajt prikročil a trocha pobledol. Díval sa do Soninho okna. Práve podávala manželovi večeru. Bola len v krátkom tričku, z ktorého jej vykúkali ružové nohavičky.

„Na šiestom,“ povedala.

„Čo na šiestom?“ nechápavo sa spýtal, stále sledujúc Soňu.

„Na šiestom som videla môjho kocúra. Bol tam. Viem to určite. Oni majú doma perzské mačky. Sivé. Môj kocúr je čierny, hladkosrstý.“

„Aha,“ povedal po chvíli a stále sledoval Soňu, ktorá sa zohla ku skrinke pod umývadlom. Jej manžel sa postavil a chytil ju za driek. Ona sa mu vyšmykla a položila veľkú misku na stôl. Policajt stisol zuby o odstúpil od okna. Alma tam ešte chvíľu stála.

„Tak môžeme sa venovať tej krádeži, alebo sa budete dívať z okna?“ povedal nahnevane. „Máte od toho kocúra nejaké papiere?“ pokračoval vo vecnom tóne.

„Samozrejme,“ podávala mu doklady.

„A ako viete, že je ten kocúr váš?

„Určite je môj.“

„Nechcete mu dať urobiť testy DNA, však nie?“ ironicky poznamenal.

„To nechcem, ale mal by mať na krku platinový prívesok anjela a krížik. Ak mu ho nedali dole.“

„Platinový?“ prekvapene na ňu pozrel. „Zavesili ste na krk kocúrovi taký drahý prívesok?“

„Len na chvíľu som mu ho požičala.“

„Aha, požičala,“ zaškeril sa.

Teraz si o mne myslí, že som totálne sprostá. Ale nech si myslí, čo chce. Už je mi to jedno. Aj tak z neho nič nebude. Má Soňu. A možno aj manželku a ďalšiu milenku. Hoci som si obrúčku na jeho ruke nevšimla. Ale muži nezvyknú nosiť obrúčky. Ktovie prečo?

Ona zasa kedysi nosila obrúčku, aj keď vydatá nebola. Otravovali ju otázky jej klientov, ako môže vlastniť svadobnú agentúru, keď nie je vydatá. Potom si našla výhovorku – ak môže byť dobrým gynekológom muž, a nemá k tomu patričné telesné vybavenie, tak aj ona môže mať svadobnú agentúru, a nemusí byť kvôli tomu vydatá.

„Dobre, prejdime k veci,“ povedal druhý. „Prečo si myslíte, že vám ukradli práve mačku a nič iné?“

„Neviem. Chovajú doma perzské mačky, pravdepodobne sa do nich aj vyznajú. Môj kocúr občas sedel na parapete pri okne, všimli si ho, spoznali, že je to vzácna rasa a ukradli ho. Teraz sa ho asi chystajú predať. Musíte zakročiť veľmi rýchlo, aby to nestihli.“

Policajti si vymenili otrávené pohľady.

„Urobíte všetko pre to, aby ste mi ho vrátili, však?“ prosebne sa na nich pozrela.

„Určite. A dostaneme za to obrovskú medailu. Tak komplikovaný prípad sme ešte neriešili,“ povedal nahnevane. Znova stál pri obloku a sledoval Soninho manžela, ktorý sa okolo nej krútil ako kohút, keď sa chystá vyskočiť na sliepku.

Salvador sedel pri okne a sledoval padajúce snehové vločky. Alma k nemu pristúpila a pohladkala ho po hlave. Zo zvyku zablúdila pohľadom na vysvietené Sonine okno, na ktorom už pár večerov boli zatiahnuté nové žalúzie...

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
7 bodov
z tvojich veci som teraz nejaky osamely , neviem ci ty si taka, alebo mas okolo seba kopu ludi a preto robis samotu svojim hrdinom, mozno mas taku dusu. napadlo ma aj ze v urcitej chvili uz mas tej poviedky dost a chces ist uz rychlo prec  
Spisovateľ/Autoruran Pridané dňa3. januára 2007 16:40:22
9 bodov
...najprv som si povzdychla ze boze ake dlhe.... a potom som bola rada, vyborne som sa pobavila ! Super.  
Spisovateľ/AutorZora Pridané dňa15. júna 2006 09:38:55
Nina Nevska niniw
tak to som rada zorka, ze si sa pobavila  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa15. júna 2006 17:49:07
8 bodov
Jesus...to mas teraz novy trend nechavat zaver na citatelovi?;))Ale mne sa to pacilo, aj ked by to bolo prehladnejsie, ak by si niekde delila cele casti...by som vytkla malu neprehladnost...A ze som to ja...vies co mi prve napadlo?? Ze niekomu asi kvoli tej macke poooriadne ublizila...neviem, ale take nieco to vo mne pocitovo evokovalo...  
Spisovateľ/AutorPaula Donska Pridané dňa27. apríla 2006 11:42:37
Nina Nevska niniw
:o) verim v inteligenciu citatelov ... nie je dobre vsetko vysvetlovat :o) a ta prehladnost - delenie ... ono to malo odseky, ale system to pridal takto ...  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa27. apríla 2006 11:53:24
mne sa to čítalo veľmi dobre,len ten záver som nepochopila, pravdu povediac... s úctou sasa  
Spisovateľ/Autorsasa Pridané dňa25. apríla 2006 13:14:14
Nina Nevska niniw
dik sasi ... zaver ... no ... ako som uz pisala ... nechavam to na citatelovi ...  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa25. apríla 2006 13:22:18
hovado
6 bodov
čítalo sa mi to dobre, no aj mi tam vadili viaceré veci... -nepáčila sa mi pasáž s prepínaním programov... -občas mi chýbala veta, al. dve vety, ktoré by uviedli dej... a ešte čosi hlbšie na záver...  
Spisovateľ/Autorhovado Pridané dňa23. apríla 2006 10:21:30
Nina Nevska niniw
beriem na vedomie ...  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa23. apríla 2006 19:59:35
8 bodov
Som rad, ze tu konecne po dlhsom case vidim nejaku prozu od teba (ak som nejaku neprehliadol), takze som si to musel precitat. Ja mam z toho take zmiesane pocity. Miestami to bolo podla mna velmi dobre, miestami slabsie, co je u teba nezvyk. Ten koniec a ta zapletka mi pripadali trochu slabsie, ale celkovo to bolo dobre napisane...  
Spisovateľ/Autorjohny45 Pridané dňa22. apríla 2006 21:06:53
Nina Nevska niniw
dik johny k tejto poviedke ... asi máš pravdu ... mám niečo rozpracované (poviedku), len ju musím doklepať ... už sa moja známa dopytovala po ďalšej poviedke ... tak som čosi začala písať ... tak čoskoro ju, dúfam, dokončím  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa22. apríla 2006 21:40:33
Tak aj ja dufam, ze ju coskoro dokoncis, aby sme si mohli nieco dobre od teba precitat.  
Spisovateľ/Autorjohny45 Pridané dňa23. apríla 2006 16:44:19
7 bodov
Dobre sa mi to čítalo,ale miestami som nepochopila dej.  
Spisovateľ/AutorMarlena Pridané dňa22. apríla 2006 14:43:37
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8