Jesenný boh

Spisovateľ/ka: Andrej Križan | Vložené dňa: 22. apríla 2006
http://citanie.madness.sk/view-1687.php

Keď kráčam nočným mestom,
mojím nočným mestom
a jeseň už vyhrala,
milujem tie farby bez farby.
Hoci prší, rád by som si dal
rendezvouse s lavičkou v parku.
Minule stretol som tam staršieho muža,
ktorým som možno bol ja sám.
Zaľúbene hľadel na lampu,
alebo na dážď ?
alebo na tmu ?
Kochal sa zo svojej mokrej prítomnosti
a hoci vyzeral ako blázon dva dni pred smrťou,
mal v sebe ešte sto rokov života.
Podišiel som k nemu s otázkou,
čo tu robí v takom bluesovom počasí.
Začudovane na mňa pozrel a odpovedal :
Či nepočuješ tú bolestnú hudbu jesene ?
Či necítiš tú smutnú vôňu dažďa ?
Či nevidíš ten prekrásny a zároveň srdcervúci obraz tmy ?
Po týchto slovách sa z parku vytratil.
Vyzeral neuveriteľne šťastnosmutný.
A ja som zrazu začul tú bolestnú hudbu jesene,
zacítil som tú smutnú vôňu dažďa,
uvidel som ten prekrásny a zároveň srdcervúci obraz tmy !
Začul som seba, zacítil som seba, uvidel som seba,
pretože ja som jeseň, ja som dážď, ja som tma !