Objekt: Súsošie- Cyklista a chlapec
http://citanie.madness.sk/view-16923.php
Pršalo celú noc. Dážď bubnoval na plechovú strechu sochárovho ateliéru. Nespal až do rána. Bol plný svojej predstavy o jeho novom objekte. Počkal na jas brieždenia a dal sa do práce.
Pílou narezal všetky dosky na potrebné mieri. Pripravil si kladivo a klince. Na trávniku zbil laty do kopy a prichystal si tak podstavec veľkosti tri krát jeden meter. Obil ho mosadzným plechom pochromovanými nitmi.
Starý pánsky bicykel značky Eska nafarbil na bielo. Umiestnil ho do stredu podstavca, mosadznými príchytkami pripevnil kolesá o podstavec a pridal jednu trubku ku kostre, aby tak zabezpečil stabilitu a pevnosť objektu.
Mužskú figurínu obliekol do čierneho obleku. Obul ju a na hlavu pridal čiernu brčkavú mužskú parochňu. Figurínu pripevnil na zadnicu sedánky. Predné koleso bolo nasmerované, ako keď odbočuje do ľavej strany. Pravú ruky pripevnil na pravú stranu kormidla. Ľavá ruka bola vystrelená do priestoru a naznačovala, že cyklista chce odbočiť do ľavej strany. Smerovková ľavá ruka zároveň držala pneumatiku z auta. Zvonček a špajgle boli pochromované.
Nad objekt pristavil laminátový prístrešok, aby dážď nepoškodzoval oblek figuríny.
Tvár figuríny bola starecká so skriveným úškľabkom opitého - v kútiku úst mal ušúľanú cigaretu.
Z vreciek na saku mu vytŕčali špekačky a denná tlač.
V pravom južnom roku podstavca bola žltá, nahá, vychudnutá a zhrbená figurína malého chlapca. Na chrbte mal školskú tašku a hokejovou rukavicou mával figuríne na bicykli. Budilo to dojem, že sú príbuzní.
Keď sochár usúdil, že objekt je dokončený, vyčkal na súmrak. Sadol do svojho auta a priblížil sa k objektu asi tri metre zo zadnej strany. Zapol diaľkové svetlá na chrbty figurín.
Záhradné zavlažovanie bolo v prevádzke, takže simulovaný nočný dážď polieval predné sklo auta. Stierače boli spustené.
Na odrazových sklíčkach školskej tašky a bicykla svietili slová: bolesť, strach a hanba.
Sochár zapol kameru s čierno bielym filmom a zaostril na objekt cez predné sklo bičované umelým dažďom a stieračmi v pohybe nastavené na najrýchlejší pohyb.
Odďaľoval a približoval obraz, aby vytvoril dojem skutočného pohybu.
Krátko metrážny film, ktorý sa snažil vyhnúť dojmu, ako bývajú dojmy z fotografie. Ale aj fotka by stála za to, lebo objekt už sám o sebe bol posunutý z roviny presne fotografickej, do roviny filmovej vízie. Do roviny fantázie a tvorivosti mladého umelca.
Keď bol film dokončený, zhasol svetlá, vypol motor a záhradný ostrekovač. Nepokojne vyšiel z auta a pomaly krúžil, okolo objektu, skoro v úplnej tme. Potom ho znovu nasvietil halogénmi a teraz už znovu s kamerou krúžil okolo neho.
Výrazi tvárii figurín by stáli za psychologickú štúdiu.
Zrazu všetko zhaslo, ako keď padne opona.
Hneď, ako to len bolo možné utekal do mesta a premietol film svojim kolegom od fachu.
Objekt si kúpil po úspešnej výstave vo Viedni istý zámožný zberateľ umenia a inštaloval ho v súkromnom parku pri Dunaji.
August 20008