Pohladila smrť...

Spisovateľ/ka: Christopher | Vložené dňa: 15. septembra 2008
http://citanie.madness.sk/view-16933.php

Chýba mi keď ju nesmiem pohladiť
A jej tajomstvá už nemôžem vyzradiť.
Už sa na ňu nikdy pekne nepozriem.
Už nikdy mi nepovie svoj krásny sen.
Niekto ťa chcel mať blízko pri sebe.
Ale tak ako ja asi nie.
Tak prečo si musela tak ďaleko ísť?
Aby si z cesty nemohla zísť?
Bála si sa zlého slova?
Bála si sa začať znova?
Neviem! A už nikdy ani vedieť nebudem!
Lebo si Ťa zobrala chladná Matka - zem!

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

Pohladila smrť... Chýba mi keď ju nesmiem pohladiť A jej tajomstvá už nemôžem vyzradiť. Môj dotyk nesmie ju už podráždiť Nedovoľ jej dušu zavraždiť. Už nikdy mi nepovie svoj krásny sen. Niekto ťa chcel mať blízko pri sebe. Ako k údenému je dobrý chren. Tak večnosť dobrá je po pohrebe. Aby si z cesty nemohla zísť? Bála si sa zlého slova? A neprestala nechty si hrýzť. Obloha bola pre teba hmlová. Lebo ....

baran

6. februára 2015 14:18:48

rymy vyznievaju umelo ... slová typu slová znova sen zem mi prisli uz miestami az smiesne niekedy... fakt pripomina mi to detstvo a prvacku citanku cele...

Kamil

14. decembra 2008 00:22:39

7 bodov - odporúčam

Výstižné vyjadrenie pocitov, skutočnosť musela byť ozaj smutná. Len ten pochopí, kto prežil. A preto ano.

ariesmape

15. septembra 2008 20:56:10

velmi smutne...ale mozno neodilsa tak daleko, mozno je blizsie ako by si si myslel... inak forma a celkovo tie verse nie su moc vydarene...ale hlavne, ze je to o vyjadrovani pocitov, nie?

ilúzia

15. septembra 2008 19:59:47