Signály z Tritonu

„Ako sme sa vlastne do tejto šlamastiky dostali? Nemáme pohon ani spojenie. Ešteže systémy podpory života sa automaticky prepli na nezasiahnuté akumulátory, ale tie vydržia sotva týždeň."

Jerry horúčkovito premýšľal. Po zásahu ich lode meteoritom môžu byť radi, že vôbec ešte žijú. Len ako dlho? Prečo nezostal jeden z nich predpisovo na spásonosnej materskej lodi, ktorá teraz bez posádky obieha na vysokej obežnej dráhe okolo Neptúna?
Tomáš ho vytrhol z úvah.
„Máme ďalší problém. Náraz pozmenil našu dráhu. Zdá sa mi, že sa zmenila z obežnej na eliptickú alebo kolíznu."
Jerry tiež vykukol z okienka. Chvíľu pozoroval Triton, najväčší mesiac Neptúna a potom potvrdil Tomášove obavy.
„Áno, rozoznávam na povrchu viac detailov ako včera, tam pri okraji polárnej čiapky. Ako vravíš, sme buď na eliptickej dráhe, alebo sa blížime po špirále. Na rozlíšenie nepotrebujem prístroje, len trochu času."
Po chvíli si už bol istý, že klesajú po špirále. Bol v tom istý paradox. Sám Triton je na špirálovej dráhe voči Neptúnu, o nejakých 100 miliónov rokov sa s ním zrazí a zanikne. Oni toľko času nemajú. Povedal to Tomášovi.
„No dobre, ale pristaneme či dopadneme?"
Jerry sa na ďalších pár minút odmlčal. Okom skúseného pilota - navigátora odhadoval rýchlosť približovania a ceruzkou rátal na papieri. Potom zrazu prehovoril s miernou úľavou v hlase.
„Asi o 14 hodín, bude to tvrdé pristátie, ale na ľadovom povrchu máme šancu na dlhý sklz a teda aj na prežitie." Ich malá, no výkonná loď bola stavaná na pomerne tvrdé pristávanie, pravda nie úplne bez brzdenia motormi. Teraz sa ukáže, na čo má.
Obaja si lámali hlavu aj nad problémom spojenia. Keby im fungoval vysielač, nebol by problém vyslať počítaču materskej lode signál, aby ich prišiel vyzdvihnúť a zachrániť. Bolo to v letovom manuáli ako mimoriadny variant. Minuli by celú rezervu paliva, ich misia pri Neptúne by skončila predčasne - ale prežili by. Lenže bez spojenia niet velenia, ako kedysi hlásalo spojárske armádne heslo. Budú musieť niečo vymyslieť po pristátí, teda ak to dobre dopadne.
Povrch mesiaca sa približoval. Už začali vidieť opar riedkej atmosféry tohto mimoriadne studeného telesa. Slapové sily trochu prehrievajú jeho vnútro a z hlbín sa vtedy uvoľňuje tekutý aj plynný dusík, ktorý je inokedy v podobe amoniaku zmrznutý na kameň. Dusíkové gejzíry vystrekujú niekoľko kilometrov nad povrch a dopĺňajú riedke hmly.
Konečne tu bola chvíľa rozhodnutia. Obaja sa navliekli do skafandrov pre prípad dehermetizácie lode. Jerry mal v pilotskom kresle jedinú, dosť chabú možnosť manévrovania - korekčné trysky na stlačený plyn. Tie mali pôvodne slúžiť iba na natáčanie malej lode, teraz z nich musí vyžmýkať niečo iné. Nie výkonné brzdenie, na to nemali výkon. Ale musel v poslednej chvíli pred dosadnutím vyhľadať vhodnú rovnú plochu a prípadne predĺžiť pokles.
Podarilo sa, Jerry zamanévroval ponad trhlinu na rovnú ľadovú pláň. Loď po dopade párkrát nadskočila, nepríjemne zachrapčala a zastala kúsok od ďalšej trhliny, z ktorej stúpali pary gejzíru.
Integrita priestoru pre posádku sa našťastie nenarušila, mohli si aspoň vyzliecť skafandre. Pre dnešok toho mali dosť, rýchlo niečo zhltli a pri nízkej gravitácii, ani desatina pozemskej, zaspali rovno v kreslách zaslúženým spánkom.
Po prebudení a raňajkách si Tomáš navliekol skafander a šiel sa pozrieť na prístroje. Po návrate Jerrymu skleslo oznámil, že vysielač aj motory sú napadrť a neopravil by to ani McGyver.
„Kto?" spýtal sa Jerry.
„To nič, jeden zo starých filmov. Čo teraz?"
Rozmýšľali celý deň, debatovali, zo zúfalstva skúsili aj brainstorming, ale žiadne riešenie ich nenapadalo. Jerry cez okienko zamyslene pozoroval gejzír, ktorý pozoruhodne vytrvalo a rovnomerne chrlil dusíkový opar. Taká dĺžka emisie výparov sa na Zemi nevyskytuje.
„Moment, Tomáš, jeden z menších experimentov na materskej lodi je predsa pozorovanie gejzírov malým ďalekohľadom, však?"
„Áno, záznam sa vždy po oblete posiela na Zem. Ako by nám to mohlo pomôcť?"
„No keby v intenzite chrlenia boli nejaké zmeny, pripútalo by to pozornosť, nie?" rozvíjal Jerry svoju ideu.
„Neviem ako často to vyhodnocujú, ale v princípe áno. Keby to pochopili ako naše volanie o pomoc, mohli by oni poslať príkazy materskej lodi a poslať ju sem po nás," bolo počuť nádej v Tomášovom hlase. „Len ako na to?"
„Neviem, vymysli niečo, ty si fyzik."
Tomáš sa zadumal. Potom sa opýtal:
„Nemáme čosi ako veľká plachta? Aby sa tým dala prekryť trhlina."
„Máme v nákladovom priestore zvinutý zberač častíc, ten by po rozbalení mohol siahať až za trhlinu. Čo presne máš na mysli?"
„V starých filmoch som videl ako Indiáni - takí domorodci - dávali dymové signály na diaľku tým, že prikrývali a odkrývali oheň plachtou. Keby sme to dokázali s gejzírom miesto ohňa ..."
O chvíľu už navlečení v skafandroch teperili von zberač. Pri gejzíre ho rozbalili. Jerry s jedným koncom v rukách preskočil na užšom mieste trhlinu, pomáhala mu nízka gravitácia. Potom si prichystali pár balvanov a roztiahli zberač nad gejzírom. Rýchlo ho zaťažili na oboch stranách a výpary naozaj chvíľu prestali stúpať, zato nebezpečne vydúvali plachtovitý zberač. Tomáš po chvíli odvalil zo dva balvany a zberač na jeho strane vystrelil do výšky. Na Jerryho boku ho balvany len tak-tak udržali. Keď sa tlak uvoľneného plynu znížil, voľný koniec zberača klesol nazad k Tomášovi, ten ho zachytil a rýchlo znovu zaťažil balvanmi.
O chvíľu už mali prax a Tomáš začal „vysielať". Tri krátke, pauza, tri dlhšie, pauza, tri krátke. SOS v staručkej morzeovke. Ešte nikdy ho na Zem nevysielali z takej diaľky: . . . - - - . . .
Keď to zopakovali ešte dvakrát, boli už fyzicky grogy a šli si do lode oddýchnuť. Pri obede sa dohodli, že len čo sa materská loď a jej ďalekohľad dostanú znova nad obzor, ako ďalšie vysielanie skúsia sériu malých prvočísiel: dva krátke výfuky, pauza, 3, 5, 7, 11 a 13. Kedysi to ľudia skúšali vysielať do vesmíru, aby na seba upozornili prípadné iné civilizácie. A pri ďalšej príležitosti sa zasa vrátia k SOS.
Asi o 30 hodín neskôr a o 26 svetelných hodín ďalej - na Zemi - mladý ašpirant, ktorý sa venoval gejzírom na Encelade a Tritone, začal študovať čerstvé záznamy. Najprv sa na sekundu potešil, že má pred sebou epochálny objav, ale vzápätí pochopil, čo vidí. Ihneď zavolal šéfa a ten sa spojil s riadiacim centrom vesmírnych letov.
Keď Jerry s Tomášom vysielali štvrtú sériu dymových signálov, nevedeli, že už netreba. Zo Zeme pred chvíľou vyrazili riadiace elektromagnetické signály pre materskú loď a tá im čoskoro priletí na pomoc. Autopilot zvládne pristátie blízko gejzíru a oni poletia domov, do bezpečia rodnej planéty. A zachránia ich staromódne indiánske signály.
V jednoduchosti je funkčnosť i krása.