Nuda zavčas rána

Tak to by sme mali.

Vlastne nemali.

Našťastie.

Ticho. Len môj otravný buchot srdca.

Všetci spia, lebo prší.

Ani psa by som nevyhnala.

A to ich fakt moc nemusím.

Ticho. Len kvapky vody z kohútika.

A úzky kúštik papierovej srandy na kraji vane.

Taká blbosť za osemdesiat korún.

Pani v lekárni zhovievavo vybrala vystresovaným očiam päť druhov.

Oči vzali najlacnejší.

Samozrejme.

A teraz kľačia.

Takmer nečujne v kúpelni na linoleu.

Povedala som si, že nebudem rozosielať natešené esemesky.


Prší.

A mne sa naozaj nechce kreatívčiť uľavenú esemes.

Oči kľačia.

Kolená pri studenej vani zhromaždené.

A oči mlčia.

Ešte párkrát prevrátim pásik v rukách.

Prečítam návod, skontrolujem počet čiarok a trvanlivosť.

Tak to by sme mali.

V mištičke od žuvačky.

Hej. Tej dlhej tridsať metrov, z ktorej ma bolela sánka,

keď som ju zjedla celú.

Mali by sme to kompletné.

Testovaciu líniu. Letné sračky.

Povedzme, že more došumelo.

Tak trochu nám začína byť chladno.

A očiam mokro.

Vylejem moč do vane a idem ďalej spať.

Lebo prší.

A ani psa by som nevyhnala.

Mám predsa dobré srdce.