Smrť žltých neviest

Utekám tak rýchlo...

A aj tak vidím tie mŕtve slnečnice

Zástup vyschnutých hláv, túžob a snov

Toľko prosebne hľadeli do neba

A ono ich spálilo

Sklonené hlavy sa dívajú už len do zeme

Nečakajú svetlo ani našu útechu

Zakorenené v zemi nesmú ísť ďalej

Žlté nevesty spia v agónii

A keď príde babie leto...

Zobudí ich šuchot lastovičích krídel

Aby vedeli, že koniec sa blíži...