SPALOVŇA4/7

Dvere kúpeľne sa prudko rozleteli. Dnu sa sťažka vpotácali Billy s Christinou. Billy mal jednu ruku zdvihnutú v bezpečnej vzdialenosti od Christiny, lebo v nej držal cigaretu a druhou si ju pritískal k sebe, pričom sa zúrivo bozkávali. V strede kúpelne ho Christina prinútila zastať a pootočila hlavu k obrovskému obdĺžnikovému zrkadlu na stene nad umývadlom.

,,Urobíme si divadielko Billy,, vzdychla slastne. ,,Rozdáme si to tak, aby sme na seba videli, chceš?,,

Odtiahla sa od neho, pozrela do zrkadla a spokojná s tým, čo vidí, si poslala hlasný vzdušný bozk.

Billy bol už teraz vzrušený viac než dosť. To bolo práve to, čo ho ku Christine priťahovalo. Vymýšľala šialené kúsky. A hneď ich aj realizovala.

,,Geniálny nápad, ty moja herečka. Rob si so mnou divadielko aké len chceš,, vyhlásil nadšene a jeho odovzdanosť jej zasa milovala ona.

Christina sa obrátila a s blýskavým pohľadom sa na neho vrhla. Rukami opretými o jeho hruď ho tisla dozadu, až kým chrbtom nevrazil o dvere jednej z dvoch wé-cé kabíniek, ktoré v tejto kúpelni boli. Dvere sa otvorili a ona ho razantne vtlačila do kabínky. Trocha bolestivo si udrel chrbát, čo ale nevnímal, lebo Christina ho pobozkala a pritisla sa na neho celým telom. Billy ju jednou rukou objal a potláčajúc prvé vzdychy si s omámeným výrazom potiahol z cigarety.

Christina mu cigaretu zobrala a zahasila ju o bočnú stenu.

,,Žiadne rozptyľovanie, miláčik. Centrom tvojej pozornosti musím byt iba ja!,, vyhlásila panovačne a na pery sa mu prisala ešte zúrivejšie.

Billy neprotestoval. Zatvoril oči. Oblapil ju oboma rukami a po chrbte jej nimi skĺzal nižšie, až kým nezachytil dolný lem jej krátkych šiat. S tlmeným povzdychom jej ich vyhŕňal.

Pootvoril oči. Pohľadom zablúdil k zrkadlu oproti. Skôr ako si uvedomil, čo v ňom vidí, mu došlo, že v ňom nevidí seba a svoju milenku.

Zelené oči sa mu rozšírili a Christina cítila, ako mu celé telo stuhlo. Odraz v zrkadle odrážal kohosi, kto tam nebol. Za druhou stranou zrkadla stálo malé dievča v zelenom. V kučeravých hnedých vlasoch malo zelenú mašľu. A hľadela naňho tak prázdno...Mŕtvo. Bezemočne.

Billy nahlas vzdychol, ale tento krát nie vzrušením. Zaprel sa do Christiny a chvatne ju od seba odtláčal. Oddelili od seba pery a na Christininej tvári sa okamžite objavil nechápavý, ale zúrivý výraz, no Billy vyľakane hľadel len na nehybný prízrak.

,,Šibe ti, Billy?! Čo vyvádzaš?!,, ozvala sa podráždene a radšej od neho teda odstúpila.

Billy mykol hlavou a neschopný slova ukázal smerom k zrkadlu.

Christina sa rýchlo otočila, ale už nič nezbadala. Billy zachytil ako sa prízračné dieťa len čiastočku sekundy predtým ako naň pohliadla jednoducho rozplynulo. Zmizlo. Akoby uťalo, zrazu nebolo.

A Christina hľadela na seba a za sebou v odraze na Billyho ako nechápavo naťahuje hlavu, neschopný uveriť tomu, čo sa práve udialo.

,,Ako sa mi vidí, Darjine šialenstvo je nákazlivé,, odvrkla pohrdlivo.

Billy sa chcel brániť.

,,Christina, to nie, ale...,,

Ozval sa pukot. Zrkadlo prasklo, presne v strede. Christina aj Billy sa strhli úľakom. Do zrkadla akoby ktosi z celej sily udrel rukou, od stredovej pukliny sa po jeho ploche tiahla zväčšujúca sa pavučina prasklín.

Christinina tvár v ňom sa rozbila. Zrazu ona sama vyzerala zle, ako hrozba.

Svetlo sa prudko rozblikalo. Vzhliadli k nemu a uz aj ona, prvýkrát v túto noc, vyzerala znepokojene.

,,Billy, čo sa deje?,, spýtala sa tichšie ako obvykle.

,,Christina, nepýtaj sa. Utekaj!,, zavelil nahlas.

V tej chvíli sa zo skriniek v kúpelni ozval prenikavý hrkot, akoby sa všetky drobnosti vo vnútri zbláznili. Skrinky sa az natriasali tlakom zvnútra. Akoby náhle celá kúpeľňa pulzovala akýmsi potlačovaným zlom. Aj svetlo si ďalej robilo čo chcelo. Stlmilo sa a zažiarilo. Zhaslo a zaplo sa.

Obaja sa pohli, ale vtedy sa dvierka skriniek po oboch stranách s rachotom otvorili, preto znova na osudný okamih primrzli na mieste.

Drobné predmety všetky vypadávali na zem, iba jeden jediný sa vymrštil a letel priamo na Christinu.

,,Uhni sa!,, hystericky vykríkol Billy a rozbehol sa k nej. Ký

m sa jej stihol dotknúť, zbadal, že je neskoro. Christinin chrbát sa v náraze zaklonil a jej ruky s trhnutím zovreli čosi z prednej strany.

Vydesený zastal, nevedel ako sa vlastne má zachovať, iba s jej opatrne a krátko dotkol ramien.

Christina sa obrátila.

,,Nie!,, vykríkol a o krok od nej odstúpil.

Asi centimeter nad žalúdkom si kŕčovito zvierala obrovské nožnice, ktorých ostrie mala celé zabodnuté v tele. Ruky mala už teraz od krvi, rovnako ako jej ňou v sekunde presiakli šaty. Stekala jej pomedzi hánky rúk a cícerkom padala na dlážku.

Skrinky sa pomaly prestávali chvieť. Svetlo ostalo nerušene svietiť. Billy, oči rozšírené najväčšou hrôzou akú doposiaľ vo svojom sedemnásťročnom živote zažil, odtrhol od jej smrteľného zranenia a zdvihol ich k jej tvári.

Nastalo úplné ticho. Také prenikavé, až hmatateľné, že jasne vnímal ich hlasné nádychy a výdychy. Jeho ťažké a dlhé, jej krátke a prerušované.

Hľadela naňho vyjavene, ako nepríjemne zobudený človek, prebratý do neskutočna. Totálne nechápavý. Zabudla aj na bolesť. Ale z líc sa jej šokom okamžite stratila všetka farba.

Otvorila ústa.

,,Bi-lly?,, zašepkala v otázke, ale ďalej už vravieť nemohla, lebo aj z úst sa jej vyvalila krv a po hrdle jej stiekla na šaty.

Pomaly sa zahýnala. Nedokázal sa prinútiť zachytiť ju, iba na ňu civel. Spadla na chrbát, s očami zatvorenými a s rukami stále zvierajúcimi nožnice.

Billy stál ako socha. Pod dievčaťom, s ktorým sa chcel pred chvíľou milovať, sa vytvárala mláka krvi. Život z nej vyhasol.

Urobil malý pohyb a ten ho prebral. Napätie v ňom, doteraz zmrazené desom, sa uvolnilo. Billy hrôzou zalapal po dychu a prenikavo sa rozkričal.

Pip s Dariou sa spolu zaujato bozkávali. Film už hodnú chvíľu bežal bez toho, aby mu niekto venoval pozornosť a ak v klubovni aj naďalej pretrvávala zima, ani jeden z nich ju uz necítil.

A práve vtedy začuli Billyho vydesený krik. Zreteľne vykríkol slovo ,,nie,,. Obaja sa od seba s povzdychom odtrhli a pohľady chvatne otočili k dverám.

,,Počul si to?,, spýtala sa Daria.

Stále sa držali v náručí.

,,Billy,, stroho odvetil Pip. ,,Niečo sa stalo.,,

Znova sa ozvali Billyho výkriky a zneli natoľko vystrašene, až hystericky, že obaja v okamihu vyskočili z pohovky a bez zbytočných dohadov o tom, čo sa asi udialo, sa rozbehli k dverám. Vybehli na chodbu, kde len pred chvíľou znova cvičila Mary. Teraz ale stuhnuto stála na mieste a keď na nich pozrela, v očiach mala obavy a šero chodby ju v okamihu začalo znervózňovať, hoci doteraz mu nevenovala pozornosť.

,,Išlo to z kúpelne,, oznámila neistým hlasom a keďže ostatní dvaja ju len rýchlo minuli, zvrtla sa a utekala za nimi.

Kúpeľňa bola na konci chodby. Vtrhli do nej všetci traja narovnako. Spýtavé pohľady sa upreli na Billyho kriedovo bielu tvár. Zhlboka dýchal, čo len teraz dokričal, oči mal rozšírené desom. Stál v obrannej póze, mierne rozkročený a rukou, v neistom kvílení, ako im chcel čosi povedať, ukázal na zem.

Ich pohľady teraz pomaly kĺzali dole. Napätie, ktoré vtedy vzniklo, by sa dalo krájať. Lebo tam, na dlážke, v kaluži krvi a s nožnicami v tele, zbadali ležať Christinu. Že je mŕtva, o tom nebolo pochýb.

Všetci zostali bez dychu. Ich oči, v ktorých sa postupne usadzoval des rovnaký ako v Billyho očiach, stúpali späť na Billyho tvár.

,,Ja...ja...som ne-nemohol nič robiť,, začal zo seba vyrážať šokované slová, na ktoré mu strachom nestačil dych. ,,Skrinky...sa...sa triasli a...a tie...nožnice...proste vyleteli a...a...,,

Zrazu sa chcel na celom tele a dával si riadny pozor, aby o mŕtvu Christinu nezavadil pohľadom.

,,Neviem...nechápem...ja nechápem,,- uz viac nemohol.

Prudko sa zvrtol a vrazil do otvorenej wé-cé kabínky. Nebýval žiadna citlivka, nikdy a ani celý svoj nasledujúci život ho žiadne vypäté situácie nijako zvlášť nerozhádzali, ale tento krát padol na kolená a zvracal.

Ostatní mu bez váhania verili. Videli už dosť čudností. Aj keď momentálne triezvo uvažovať nedokázali, vedeli aspoň toľko, že Billyho z ničoho podozrievať nemôžu.

Mary vykríkla. Pip s Dariou sa strhli a pozreli na ňu, hoci doteraz civeli na Billyho dávením sa chvejúci chrbát ako zhypnotizovaní.

,,Och...Bože, bože, bože!,, skríkla Mary a s plačlivým výrazom ustupovala. ,,Ona je mŕtva! Je mŕtva!,,

Chrbtom narazila o stenu a rozplakala sa, čo bolo prvý a poslednýkrát v ten večer, čo prejavila slabosť.

,,Je...je mŕtva! Ale akoto?! Akoto, ze zomrela!,, zjačala a rozhodila rukami v nemej otázke.

,,Vravela som, že to bude ovela horšie!,, vykríkla Daria, čím Mary podporila v panike.

Mary vzlykala ako dieťa, nie usedavo, ale zlostne.

,,Doriti, čo sa v tomto posratom internáte rozohralo?!,, vykríkla a až sa hnevom zatriasla, čo v nej vyvolalo ešte väčší plač. ,,Nejaká diabolská hra, alebo čo?!,,

Zatvorila oči a vzlykala. Pip k nej rýchlo pristúpil a pevne ju schmatol za ramená.

,,Spamätaj sa Mary!,, tiež vykríkol, lebo ani on nedokázal potlačiť svoje pohnútky.

Atmosféra bola náhle do krajnosti vypätá a presiaknutá ťaživým strachom.

,,Poď, poď von,, povedal vysokým hlasom a snažil sa ju posunúť k dverám.

,,Vravela som a nikto! Nikto ma nepočúval!,, zasa sa ozvala Daria, ktorá sa mu objavila tesne za chrbtom.

Pip si k sebe jednou rukou pevne pritisol Mary a druhou chytil Dariu za lakeť. Obe ich rázne vyviedol na chodbu.

,,Toto mi nerobte dievčatá,, povedal prosebne. ,,Len žiadna panika. Nenechávajte ma v tom samého.,,

Oprel Mary o stenu. Daria hneď poslúchla, hoci sa jej chcelo celkom prepadnúť panike a s jakotom utekať. No Pip k nej vyslal prosebný pohľad, tak sa premohla a pristúpila k Mary, ktorá ju vďačne objala, len čo sa jej dotkla pleca.

Na chodbu vyšiel bledý Billy a stal si vedľa Pipa. Sprvu nič nevravel, ale teraz, keď si vyprázdnil zovretý žalúdok, už vyzeral vyrovnanejšie.

Mary uz len nahlas útrpne vzdychala. Tiež si zobrala Pipove slová k srdcu a zo všetkých síl sa snažila upokojiť. Tvár mala pritisnutú na Darjinom tričku.

,,Čo teraz? Čo spravíme?,, s beznádejou v hlase sa ozval Billy a sprvu mu nenapadalo nič rozumné.

Cítil sa ako po opici. Totálne vymletý- ako by povedala Christina.

Keby žila.

,,Zavoláme políciu!,, takmer vykríkol Pip a hneď sa aj rozbehol k jedinému telefónu, ktorý bol na stene oproti, na mieste, kde sa chodba stáčala doprava ku schodom a doľava do kuchyne.

Schmatol slúchadlo a rozochvenými prstami vytáčal číslo, až kým mu horko ťažko nedošlo, že slúchadlo je vlastne aj tak hluché. Zúrivo ním treskol o vidlicu a otočil sa k ostatným.

,,Nefunguje,, hlesol zúfalo.

Mary zdvihla uplakanú tvár a pomaly sa Darji vymanila z náručia. Vyzerala, že sa konečne upokojila.

,,A čo mobily?,, navrhla zachrípnuto.

,,Môj od rána blbne,, povedal Pip. ,,Je totálne bez signálu, len občas niečo zachytí, ale pochybujem, že by sa z neho dalo zavolať.,,

,,Nemám so sebou mobil,, povedal Billy.

,,Nemám kredit,, povedala Daria.

,,Núdzové linky sú zadara,, povedal Billy, ktorý sa našťastie pre ostatných, rýchlo spamätával.

Daria si svoj drobný mobil vytiahla zo zadného vrecka džínsov. Pozrela naň a skutočne. Čosi sa nachádzalo vo vzduchu a vplývalo to aj na jej telefón.

,,Bez signálu,, oznámila nešťastne. ,,Možno keby niekto zavolal mne...ale ja nie!,,

Dala ho späť do vrecka, no to už Pip vykríkol ďalšie riešenie.

,,Letím za vychovávateľom. On má telefón u seba a ten nám aspoň otvorí bránu a my vypadneme!,,

,,Idem s tebou,, automaticky povedala Daria a Pip neprotestoval.

Všetci štyria sa rýchlo premiestnili na druhý koniec chodby ku vchodovým dverám. Pip ich dokorán otvoril a najprv iba opatrne vykukli von. Dvor pred internátom, zahalený hustou tmou, zrazu vyzeral hrozivejšie ako chodba. A na to, aby sa dostali ku vchodu do vedľajšej časti budovy, v ktorej bol v noci vychovávateľ a do ktorej sa nedalo dostať z vnútra, ho museli pozdĺž prebehnúť.

,,My dvaja vás počkáme tu, dobre? Hneď ako vás uvidíme, pripojíme sa,, ozvala sa Mary, ktorá síce bola relatívne v poriadku, ale predsa sa ešte jej šokom stuhnuté telo nedokázalo prinútiť utekať.

,,V pohode, dobre, ide sa,, povedal Pip, skôr len sám pre seba.

On aj Daria sa obaja naraz rozbehli a bok po boku vyrazili z dverí. Mary a Billy ich s poza nich úzkostlivo sledovali. Noc bola chladná aj keď nie veľmi, no jej ostrejší vzduch ich nepríjemne utvrdzoval v tom, že sa nachádzajú v realite. Že bizarná situácia, do ktorej sa dostali je bohužiaľ skutočná a hoci sa im nechce a majú pocit, že už nemajú dostatok síl, musí sa riešiť.

Ozlomkrky prebehli dvor a trvalo to iba chvíľu, už mierili k hlavnému vchodu do vedľajšej menšej časti.

Udýchane zastali pred dverami. Pip zdvihol ruku, ze na ne poriadne zatrieska, ale len čo sa ich jeho ruka dotkla, dvere sa otvorili. Doteraz boli totižto len privreté. Daria s Pipom si vymenili ohúrené pohľady.

Čo to má znamenať?! Prečo nemal zatvorené dvere ako o takomto čase už máva?!

Neochotne spolu vošli do útulne pôsobiacej haly, čo ich teraz vôbec neupokojovalo a zahľadeli sa hore, kam viedli schody.

,,Pán Cornel?!,, vykríkol Pip. ,,Pán Cornel, ste tu?! Potrebujeme vašu pomoc. Stalo sa niečo strašné!,,

Odpoveďou mu však bolo iba ticho. Nezaznamenali absolútne žiadny zvuk, až to nebolo normálne.

,,Spí?,, šepla Daria, lebo mala pocit, že to hlasné mĺkvo nesmie prerušiť.

Pip v hroznom tušení iba meravo pokrútil hlavou, pričom pohľad upieral len hore. Pomaly, veľmi neochotne začal vystupovať po schodoch. Daria ho nasledovala.

Zastali pred dverami izby, v ktorej stál kancelársky stolík s telefónom a kde sa mal vychovávateľ v noci zdržiavať. Aj tieto dvere boli poodchýlené.

Chvíľu na ne iba civeli. Všetko, ticho aj dvere, odkedy tam vošli, bolo nadmieru podozrivé.

Pip do dverí sotil. Tie sa s vrznutím otvorili.

V izbe svietila stolová lampa a vychovávateľ sedel im chrbtom otočený na stoličke s kolieskami za stolom. Bol bez košele, iba v nohaviciach a čudne nahnutý na stranu. Hneď im bolo nad slnko jasné, že nespí. V malej miestnosti, na ktorej prahu stáli, dýchali len oni dvaja. Vychovávateľovi bezvládne visela ruka, bol bez pohnutia. A jeho košeľa ležala na zemi pri stoličke. Roztrhaná.

Pip nezbledol len preto, že mal vždy svetlú pleť. No cítil sa byt na pokraji mrákot.

,,Ja sa ho nedotknem,, povedal ticho a takmer až pokojne, čo bolo len zdanie.

Daria sa cítila rovnako ako on a predsa sa rozhodne pohla. Radšej nad tým vôbec neuvažovala, iba rýchlo prešla zopár krokov, chytila operadlo stoličky a prudko si ho k sebe otocila.

A znova im stuhla krv v žilách.

,,Och, nie! Cornel!,, skríkla a rozbehla sa Pipovi do náručia.

Pip ju pevne objal i keď ledva stál na nohách a vtedy sa znova odvážila pozrieť na hororový výjav pred nimi.

Vychovávateľ bol mŕtvy, čo mohli skonštatovať s väčšou istotou ako Christininu smrť. V krčnej tepne mal vrazené pero a krv vyrinutá z rany bola ešte čerstvá. Jeho oči boli v smrteľnom stuhnutí dokorán roztvorené, zachovávajúce si výraz desu, ktorý prežil, rovnako ako to bolo s jeho kŕčom stiahnutou tvárou. ,,Čo to znamená...to čo má na hrudi?,, šepol zničený Pip.

Vystrašená, no Pipovou blízkosťou podporená Daria sa odvážila skĺznuť pohľadom na vychovávateľovu nahú hruď.

Na hrudi mal do mäsa vyryté krvavé slová. Boli neúplné a zneli takto:

Nemal pochýb, že ich vyrylo to isté pero, ktoré mal v krku. Zahnala myšlienku na úvahy, či vtedy ešte žil, radšej vypĺňala prázdne nezreteľné miesta.

,,Nasleduj zelené dievčatko,, povedala.

Vtedy zazvonil telefón. Obaja až nadskočili a pri jeho ostrom zvuku doslova zalapali po dychu.

Pip ju pustil a bez ohľadu na vychovávateľovu mŕtvolu sa vrhol po slúchadle.

,,Prosím!,, vykríkol doň a vzápätí slúchadlo zúrivo zahodil. ,,Ale veď je tiež hluchý!,, povedal utrápeným hlasom.

Daria sa úzkostlivo obzerala na všetky strany.

,,Asi sú tu Pip,, povedala skľúčene. ,,Utečme!,,

A hneď sa chvatne obrátila a už uháňala dole schodmi, pričom Pip jej bol okamžite v pätách.

Rukami rozrazila dvere a vďačne vybehla na čerstvý vzduch, lebo vo vnútri sa už posledných pár metrov nedokázala nadýchnuť. Pip sa už objavil vedľa nej. Pevne ju schmatol za ruku a mieril s nou k plotu. Daria sa ale zaprela.

,,Stoj Pip!,, vykríkla, ale on ju neregistroval.

Niekoľko metrov sa musela ťahať na opačnú stranu, mal v sebe veľkú silu, kým nezastal. Spýtavo na ňu pozrel, ale stále ju držal a jemne ťahal.

,,Švihaj Daria. Nájdeme dobré miesto, cez ktoré vždy preliezala Christina a zdrhneme,, vychrlil naliehavo.

,,Ale čo Mary a Billy?,,- zamračila sa.

Netrpezlivo jej zatriasol rukou.

,,Vrátime sa po nich hneď ako zoženieme pomoc!,,

,,Poďme po nich hneď teraz.,,

,,Nie Daria, radšej odtiaľto hneď vypadnime, čo najrýchlejšie ako sa dá.,,

Otočil sa a znova ju pevne ťahal k plotu. Lenže ona zasa protestovala a vzpierala sa mu, pričom v nej narastala zlosť.

,,Nie Pip!,, vykríkla natoľko zúrivo, že Pip zarazene zastal. ,,Oni sa odtiaľto chcú dostať rovnako rýchlo ako my! Ty si bez ak chceš, ale ja najprv pôjdem po nich, je ti to jasné?!,,

Pip na ňu rozmrzelo hľadel. Váhavo prestúpil z nohy na nohu, ale ju teraz nedokázal opustiť.

,,V poriadku,, povzdychol si. ,,Letíme po nich.,,

Darji viac nebolo treba. Vyrazila vpred a zopár sekúnd pre zmenu ona ťahala jeho.

O chvíľku utekali priamo do vchodových dverí, medzi ktorými ich čakali Mary a Billy.

Vbehli do chodby. Rozpojili si prepletené ruky a obaja sa predklonili. Opreli sa o kolená, aby sa vydýchali.

,,Musíme...musíme preliezť plot,, sťažka zo seba vyrazila Daria. ,,Sami, lebo...lebo Cornel je mŕtvy.,,

,,Mŕtvy?,, zhrozene zareagovali Mary a Billy, no pokračoval len Billy. ,,Ste si istý? Asi nie je možné, že by to len...nuž...predstieral?,,

,,Áno, na sto percent je po ňom,, povedala Daria a vystrela sa. ,,Ale nechcite vediet, čo sa s ním stalo.,,

,,Naozaj nechceme,,- pokrútila hlavou vystrašená Mary, ale tento krát sa vyhla záchvatu plaču.

Aj Pip sa vystrel.

,,Nestrácajme čas,, povedal.

A všetci sa otočili k dverám.