niečo z odkazu nesmrteľného etruska

nič nové

svet stráca

farbu

na šachovnici

pribúdajú 

biele polia

a žmurká 

na mňa svetlo

všetko je tak,

ako má byť

...

na jeseň

deň sa rozlúčil

piruetou

a pretiekol pieskom,

čo nikomu nepatrí

deduško rozsvietil

a zhasol

slzy

v prázdnom hniezde,

ktoré už netreba

zachrániť

...

evolúcia

srdce mlčí,

kedysi dávno...

ale dnes

z času na čas

ozve sa len svedomie

som ďalšia

figurína z vosku

a neviem

sa dočkať chvíle,

keď budem

definitívne

sám