najkrajší

existujú parky v ktorých
okrem sôch a stromov a omlátených kočíkov
s mašľami na ktorých lepia hniezda zaslepené vrabce
a gaštanov a fliaš od vín s názvom polnočný príjem
nie je nič iné
nič ďalšie
takéto parky s bránami ktoré neprelezie ani dospelák
sú strážcami vlastnej samoty
lenže keby sa mohli obliecť
nosili by luxusný župan
potretý špakmi z rozbitých urien
a fajku na prach pripálenú oparom
popraskanými perami
kráčali by voľne aby nezobudili tých zopár vrážd
ktoré sa v nich lačne urobia
a boli by presne tak staré
ako najstaršia lipa
ostala zabudnutá
po tom čo ju nepozorne niesol miestny zametač
storočná plače už len modlivky bez hláv
pristávajú tam kde vietor
fackuje kaluže rovno do kanálov
je to park plný romantickej smrti
a v takomto ožívajú narýchlo zahrabaní básnici
znosení veršotepci
čo ich nikto nechcel ani vidieť
v každom dome po nich hádzali
okuliare bez skiel
a nohavice vypraté v pitevni
len z pitevní na okraji Kocúrkova
básnici smutne chlípu riedke polievky
nerastú im nechty a atrament sa pri nich zmenil
v čistých očiach im spia hrdé túlavé mačky
čo majú o pár rebier menej
darovali ho svojmu bohovi
vytvorí z nich partnerov
a preto musí byť aj viac nechcených básnikov
aby mali nezvestné páry pásikavých chvostov
svoje teplo a koterce na viečkach
a raz možno aj mačiatka
no neboja sa vody
lebo poét nemá vrece ani silu
poét spí v parkoch ktoré okrem
beznohých lavíc mäkkých bodliakov a podlízavej fontány
nemá nič

hmla padla na kolená
bozkáva kolená parku
ten zhadzuje svoj župan
a v nahote sa stáva
najkrajším...