„Je len jedno hrdinstvo sveta, vidieť život taký aký je, a predsa ho milovať.“

Keby som vám teraz položila otázku, či milujete život, odpovedali by ste áno. Nepýtala by som sa na šťastný a veselý život, ale na ozajstný svet...Miluješ smútok? Smútok  ktorý ťa vždy obklopí v ten najsmutnejšej chvíli. Hrnie ti do očí slzy a chce sa ti plakať? Úsmev sa ti pomaly stráca a ostatní len vidia tvar plnú sĺz a bolesti? Tak potom miluješ život.Miluješ bolesť?  Bolesť čo ti spôsobia iní alebo tú, čo spôsobíš ty? Bolesť  pri zrade alebo len pri obyčajnom škaredom slove či nepeknom pohľade? Tak potom miluješ život.Miluješ strach. Strach zo smrti blízke, milovanej osoby, hoci len strach z obyčajnej tmavej miestnosti ? Tak potom miluješ život.Miluješ beznádej ?Čas keď nevidíš východisko, ani riešenie a máš pocit že si ostal úplne sám? Tak potom miluješ život.Miluješ zradu? Veď čo boli viac ako zrada najlepšieho priateľa, ktorému už nemôžeš veriť a ani dôverovať ?Aj toto miluješ ? Tak potom miluješ život.Miluješ stratu ? Stratu niečoho alebo niekoho blízkeho, na kom ti záležalo? Keď stratíš  niečo cenné vieš, že to už nedosiahneš späť ...Miluješ aj zradu ? tak potom naozaj miluješ život.Život nie je vždy taký, aký by ho človek chcel mať, ale ak chce byť šťastný musí si z neho zobral vždy to najlepšie. Veď svet ešte stále tvorí láska, šťastie, smiech a radosť. A ten kto vidí život taký aký je a stále ho miluje je ozajstný hrdina.