ILÚZIA???

Tmavá noc už prichádza, vietor neustále skuvíňa. Zavial ma do kúta samoty. Túlim sa a tlačím do kúta dvoch ošumelých stieň. Bojím sa?

Nie, len pozorujem. Očami blúdim z bodu na bod a v tom zacítim silu moci, veľkosti a výslnia. Zahľadím sa hore, vysoko, vyššie ako samé nebo.

NEKONEČNO.

NEDOVIDNO.

Neuveriteľná sila ma poháňa ísť v diaľ.

Samota sa pretrhla. Kľačím v kúte dvoch ošumelých stien. Zhlboka dýcham.

Rozmýšľam o nemožnosti úteku v nekonečnom priestore.

Ktosi ma drží a spútava. Moj pohyb je obmedzený.

Už nechcem byť pripútaná do železných okov a tak myšlienkami utečiem na bezpečný a chránený bod.