Slnečnica- (pokus o autobiografiu)

končeky prstov
dodnes mám ľadové

svišťavé srdiečko
bezstarostne
popiskovalo
na prepážke
a naši podvedome
nemali radi modrú

V zámku na sklenej hore
zavrel ma Koščšej
liala sa infúzia
a
sypal piesok
zo sáčkov
po katétri

Šetri sa...nebehaj

tivoli- rivoli
veď ma nič nebolí...

poskakovali mi
ešte aj atramentové
lastovičky
a v čísle 10
chýbala vždy nula

nechápala som čo je
Nebyť
a hlúpy dospelácky strach

...teda...
až do Vianoc,
keď dieťa sa
nenarodilo

prišli len Traja králi
s horúčkou
nepokojom
a prázdnotou

rivoli- tivoli
stále to nebolí?

februárovej
chýba mi teplo
preto ti hovorím

Slniečko