Malý testament
Spisovateľ/ka: baran | Vložené dňa: 2. mája 2006
http://citanie.madness.sk/view-1768.php
http://citanie.madness.sk/view-1768.php
|
1 Podujal som sa napísať tento testament, skoro všetko o tom, čo som sa dočítal v biblií, žijeme v modernej dobe, píšem to na počítači, nepotrebujem atrament, ospevevovať ju chcem, ako keď básnik skladá verše o pôvabe ľalií, zastavte sa aj trochu vy a venujte tejto básni malý moment. Posaďte sa pohodlne v kresle a načúvajte jej ako indiáni Manituovi v prérií, nech je vám ako chlieb a víno ako kresťanovi v kostole Sacrament. Je to krátka báseň, dvadsať stĺpcov v osem riadkovej sérií: 2 Šesť dní Boh tvoril svet, zdal sa mu neladný a pustý, tak stvoril bylinu i poľný kvet, ladné gazely, čo prériou bežia a nelezú si do kapusty, do prachu vdýchol ducha života a dal mu duše rozlet, tak vznikol Adam, už sa teší na neho had, bohapustý. Z rebra stvoril príťažlivú Evu a otvoril slávnostne fernet, povedal mu: to je tvoja kosť! - či si a či nie si si tým istý! 3 Nahí boli a nehanbili sa pozrieť si na telo, pomenúvali všetky zvieratá, z oblaku pršalo a more ticho šumelo, vietor sa preháňal v olivovom lístí, všade voňala mäta. Boh prehovoril ku nim otcovsky, neznelo to umelo: „nebudete zo stromu poznania jesť, to sa ľahko pamätá!, lebo stihol by vás prísny trest za to, čo sa nesmelo a vyhnaní by ste boli z raja - to jest večná smrť a žitia rata.“ 4 Tu zo stromu syčiac zliezol klzký plaz: „jedzte plody zakázané, zasýťte hlad, sú chutnejšie ako kvas“, dôverne hovoril ku Eve ako kňaz: „nezomriete ako bohov oslavovať budú vás.“ Tak siahla Eva na plod zakázaný ako na samovražedný povraz, chutil jej a Adam pridal sa tiež - trkvas, potom rýchlo ukryli sa v húšti raja, prvý raz, bo hanbili sa, že sú nahí dvaja a odiali sa až pod pás. 5 Tu vo vetre prehnal sa rajom Boh i vravel: „kde ste ľudia milí?“ No oni si už skryli za roh a to, čo bolo krásne, vábne, zneuctili. Nuž vyhnať ich z raja musel Boh a sypať popol na hlavu si dali. Tak pobrali sa preč a na chrbát si dali batoh, lebo cherubíni strážili vchod do ich rajskej vili. 6 Keď zatúžil Adam po Eve, skoro stratil dych pomilovali sa teda a ona porodila Kaina. Aby nebol sám, hovoril jej v bozkoch ľúbezných: „spravíme Kainovi brata“ a Eva počala druhý raz jedného pekného rána a potešila jedináčika Kaina a synov dvoch mala pekných, no veru nebol to starší brat milý, Boh ho prehliadol a to bola rana, vzbudil závisť v srdci zlom, v túžbach pekelných, ostrým nožom podrezal Ábelovi žily, keď vrhol sa naň ako na barana. 7 A vyslúžil si tak kliatbu. Keď bohovia a obry videli ľudské krásky nezdržali sa, zostúpili na zem a porušili tabu. V krutých bolestiach im krásky obrov rodili a potupili tak náš svet panenský a dostali nás do srabu. Vo voľnej prírode stavali si ľudia obydlia a murované vili a oslavovať piesňou Boha nechceli, tak Noe nastúpil do korábu - potopa veľká sa dovalila, zaliala vrchy i údolia a všetci sa utopili. 8 Noe z korábu vystúpil na vrchu Ararat, keď opadli vody, po dvoje zo zvierat na lúky vypustil a podskočil si od radosti ako akrobat Štyridsať dní pršalo a vietor hromžil, tak teraz štyridsať dní slnko pálilo a všetci odložili kabát. Boh na oblohu dúhu nakreslil a sľúbil ľudstvu odpustenie ich neduhov, tak akurát. Začala sa stavať babylonská veža zo všetkých síl. 9 No pád ona mala veľký, raj pre zlodejov, jazyky sa zmiatli, ako na Turíce. Povolal Boh Abrama z Uru Chaldejov a osedlal on na púť so synovcom Lotom dve mulice, no Lotova žena sa stala soľným žriedlom pre jeleňov, keď sa odvrátila v zlej žiadosti na mestské ulice, aby poznávala svet starodávnych hriešnikov. Nakoniec už Abrahám opustil Lota, lebo zbohatli prevelice. 10 Oženil sa potom Abrahám verný za ženu krásnu Sáraj pojal a zasľúbenie potomstva - ako hviezd na nebi, no Sáraj nerodila, tak zo služobnice Izmael sa počal. Hagar na púšť utiekla, lebo trkotali jej zo Sáru zuby a anjeli dvaja navštívili Sáru, konečne sa ich Abrahám dočkal, no do očí sa im smiala, že vraj v jej veku počať, to by bol svet na ruby, ona, že už syna nezočí, nech ju postihne hneď aj šedý zákal. 11 Narodil sa Izák, splnilo sa zasľúbenie, na chrbte drevo niesol a v ruke nôž na zaklatie. „Načo je ten nôž“, opýtal sa Abraháma bez irónie. „ Veď Boh si nájde ovečku“ a chytil syna za predlaktie a barana, čo sa v kríkoch zamotal zaklal ako na počkanie. Izák sa ženil a Rebeka mu bola daná na jeho prekvapenie. Jakob a Ezav z nej povstali a boli to dvojičky na rozoznanie a ďalej sa plnilo zasľúbenie a hriešní dali sa na pokánie. 12 Za misu šošovice získal Jakob korunu a srsťou sa odial, aby bol od Ezava na nerozoznanie, keď ho Izák ohmatával, brnkal mu divinou na citlivú strunu. Za to klamstvo zahasiť musel obetami bratovo nahnevanie a dvanásť synov mu Lea a Rácheľ porodili na perinu. U Lábana odpracoval si tie dievky na milovanie. Jozefa do Egypta predali a na divú zver hodili vinu, jeho pestrofarebnú sukňu krvou srny potreli na nepoznanie. 13 Putifárka chcela cudného Jozefa zviesť, no on sa nedal, vo väznici radšej pykal trest čo mu panovník určil. Faraónov sen on pravdivo vyložil a dostala sa mu patričná česť a na druhý stolec egyptský sa posadil, aby múdro hospodáril , a prišiel Jákob i celý jeho dom do Egypta a veru, že mali čo jesť a množili sa veľmi, ich veľký plán sa daril. Keď zomrel Jozef, nový vladár ich sužoval a nedal im pokojne spať, nuž Mojžíš priplával v košíku po Níle a všetkých očaril. 14 Princezná egyptská lásku mu dala, preveľmi dobre ho vychovala, no pôvod svoj nezaprel, odmietol sa volať jej synom, cudzia sa mu jej košeľa zdala a zabil egypťana, za to, že žida bil, skoval sa pred trestom na púšti a ona mu 40 rokov ochrankyňou bola. Boh sa mu v horiacom kríku zjavil, tak vyviedol ľud svoj prostred mora, to bola egyptská smola a do zasľúbenej zeme púšťou šiel, keď ohnivý stĺp v oblaku nasledoval. 15 Keď uvidel zlaté teľa od hnevu zbledol, rozbil dosky kamenné, do zasľúbenej zeme nevošiel , ale bol dobrý boží posol. Dva krát palicou udrel skalu a kamene, skala vodu dala, a keď zomrel nespálili ho na popol, ľud ďalej kráčal púšťou v jeho mene. Ľud to však bol hriešny, reptal, do zadku ho za to Boh kopol, no keď činili pokánie, žehnal im a platil v dobrej mene. 16 Bohatú úrodu z polí zberal a vyžiadali si kráľa, tak ho mali. Keď Dávid porazil obra, Saul len tak v závisti zíral a musel prepustiť kráľovský trón, inému ho dali. Dávid do vojny nešiel, na balkóne postával, Batšebu zviedol a jej manžela odstrániť jeho príkazom dali. Šalamún bol najmúdrejší, chrám vystaval, no jeho ženy mu poplietli hlavu, lebo iných bohov ctili. 17 Tu povstali veľký proroci a božie súdy a zasľúbenia hlásali, no ľud to bol tvrdohlavý, neposlúchal, zabával sa do noci, nuž poslal Boh svojho Syna, aby jeho do srdca prijali. Máriu si vyvolil a počala z Ducha Svätého a porodila Jezuliatko o polnoci . Herodes zúril, keď ho mudrci oklamali a inou cestou sa domov dali, deti do dvoch rokov zahrdúsiť dal, nevinné boli hoci, a povstal najväčší z rodu žien, Ján bolo jeho meno, tak ho pomenovali. 18 Salome tancovala a Herodes pil, hlavu Jána na mise priniesli, Ježíš vodu na víno premenil, ukrižovali ho za to farizeji zlí, On však z mŕtvych vstal , z hlbín smrti sa vynoril a Tomáš prsty vložil do jeho rán a všetci už verili, odišiel do nebeskej otčiny a Ducha zoslal, satana potupil, nuž vydali sa učeníci zblázniť celý svet a mnohí im aj verili. 19 V chladnom februári po 1965 rokoch, narodil som sa ja, meno mi dali po známom klarinetistovi, synom Adamovým som sa teda stal aj ja, na východ od raja uzrel som svet a nepáčil som sa otcovi, dcéra Evina kojila ma z pŕs a s bratom sme boli dvaja, pozemským rajom chodieval som rád a tešil som sa kamarátovi, no palicami ma život dral z bezbožného som bol ja kraja, tak som kradol, fetoval, pil a netúžil som po duchovnom páterkovi. 20 Omámený márnosťou tohoto sveta, netešil som sa z nových rán, dievčatá a ich vnady za rozkošnú modlu som mal, peniazmi som hazardoval, no odpustil mi Kristus pán a život svoj som mu odovzdal, On píše mi vzácne listy a smsky, sú mi ako pre moslima korán, snažím sa už nerobiť nezmysly, hriechu som sa vzdal, povedal som prepáč, keď som sa dotkol jeho živých rán. Uzdravil ma z milosti a povedal mi: nehreš viac, radšej ma chvál. 21 No hriech veľkú silu má, ostňom smrti nazvali ho a keď telo chradne, roky pribúdajú, v chorobe sa potí, tak ľahšou cestou sa uberám a znovu na kríž pribijem HO, lebo na ostrí noža chodím a do priepastí satan ma sotí. Tak vstanem znovu a škriabem sa hore po rebríku Ukrižovaného, nemyslím na to, čo je dole, ale to čo je hore moje závislosti krotí. Kedy už konečne zabodnem kopiju do šije draka ukrutného, a zvrhnem ho ja dolu do pekla, nech sa tam na žeravom uhlí vrtí ? 22 Daj mi silu Bože neustále bdieť a strážiť tvoj poklad, lebo zlodej prichádza v noci duše, keď snívam a uberá dušu o pokoj a v nebeskej banke klesá môj vklad, ja v ilúziách márnim drahocenný čas a nepíšem verše vám. Keď takto nezodpovedne žijem, krehký je podo mnou ľad, tak radšej už budem bdieť a na voľnú tvorbu sa dám, veď predsa Kristus ma má rád, aby som mal aj ja všetkých rád a bol si vedomý vykúpenej vznešenosti hŕstky pánov a dám. 23 Prečo sa starám, čo budem jesť a čím sa zaodejem, či mi snáď Boh sám neprisľúbil, že postará sa o svoje deti a prílišnou starostlivosťou a strachom v duši nepokoj sejem, v dôvere sa mu odovzdávam a verím, že On má peňazí ako smetí. Pokoj mi zanechal, keď dýchol na mňa Ducha a už sa len smejem, ruka v ruke žiť s ním chcem tento život dobrodružný, čo tak letí, nech jemu pomáham na spáse tohto sveta a nadarmo nech nejem, veď večer líhať s modlitbou a ráno vstávať s piesňou na perách sa oplatí. 24 Slobodný som chcel byť, tak som sa hral o mince, no zistil som, že je to otroctvo, závislosť a klam, ja znovu som Kristovi na kríži do rúk pribil klince, a diablov začal som náruživo riešiť hlavolam, no povedal mi povstaň zo spánku leňochu a tak som znova tu nesmelý a slabý človek. |
Lukáš 
4. januára 2007 17:36:59
