keď je somárovi dobre ide na ľad tancovať

I

do neba hádžem hrste

tradičného snehu

nebo je však nebotyčne skúpe

po takom opustenom meste

ani len padajúca omietka

dnes nemám nárok na voňavý kúpeľ

chcel som sa uniesť no niet kam

do neba hádžem aspoň kameňom

no nebo nedbá na môj pohyb

rozvírim sotva trochu pachu

nadarmo beriem meno za menom

počuť len tlkot spod cínovej nohy

deň stráca už aj svoju pachuť

a keď ju stratí len tá zostane

ustatú jeseň žiadam o tanec

a klaniam sa jej po listy

no jeseň tancuje vždy sama

jeseň a ja sme sólisti

ibaže ja viem horšie klamať

ústa tú jeseň prosia o tanec

kým ja sa sotva držím plota

dokonca ani plota nie

padám v tom tanci hlavou na kameň

kým nebo trochu snehu naklame

budem v tom snehu ako vo sne

a vo sne ako v smotane

do neba hádzať kameň

spod rozbitej hlavy

a budem jeseň prosiť o sneh

a zimu žiadať o tanec

budú mi hrste trčať spod tých lavín

a možno príde krásny bernardín

decentne prítulný a mäsožravý

II

som v tanci trochu stroskotanec

a ostrovčekov prudko odbúda

dnes už aj vrana vrane

a vrán je veru požehnane

ráno je modrooká obluda

s ranou v prižmúrenom oku

ráno je ďalší pokus

o tanec

niektorí popri tanci tankujú

vsávajú cudzí pot a za horúca

tam kujú svoje žezlo

poddajným dámam podávajú

dar-nedar vtáka s klietkou

otvorenou na juh

som v tanci trochu stroskotanec

a nemám žiadnych slávnych predkov

zozadu ale nevyzerám najhoršie

niekedy v tanci vyskakujem z kože

mám vôbec slabosť na kože

predovšetkým na hrošie

je svet svet a svet akože

len neviem ktorý z nich je ktorý

je dávno po lete a po tele

sa túla pomýlený pot

kým stromy v tanci vyskakujú z kôry

   III

studené zlaté mince miznú z konta

posledná fakľa dotlela

a miesto snehu iba dážď

po meste relatívny zánik fontán

nad ránom mokrí ako spití

takže to ani nezbadáš

že mesto stancované na smrť

sa nami nenápadne sýti

akoby pochopilo o čo príde

to iba vtáci večne nechápu

a med im kvapká z rozmávaných krídel