Myšlienky

Tak ako človek rastie v tebe,
Tak smútok splanie vo mne,
Ja veľkú lásku pociťujem k Vám,
Tak prečo pomaly umieram?!

Slzy do očí sa mi dlho tlačia,
Neviem čo mám teraz robiť,
Za kým ja môžem ísť?
Nechcem o teba zrazu prísť.

Keby som všetko v ten večer nepokazil,
Mohli sme teraz spolu byť,
Mohli sme sa spolu zabávať,
V láske kradmo sa zakrádať.

Toľko krásnych rokov sme prežili,
Toľko nádherných zážitkov zažili,
Pri tých nežných bozkoch a láske
Smútok mňa na kúsky trhá...

Hľadieť do tvojich láskyplných očí hriech je,
Tak moc to vo mne bolesť znásobuje.
Jedna otázka máta ma minútu každú:
Prečo stále myslím len na vraždu?

Takto všetka naša láska skončila,
Iba jedno v nás oboch zanechala.
Slané more dlhých spomienok,
Ktoré nikdy neprekonajú ani oceán myšlienok.