Je čas vareného vína

snehová Rivoli

má cencúľové prsty

a sklenené črepiny

v tvojom srdci

zase je zima

žltoguľatý

stratený v prvosienkach

vôni marhúľ

a medu

až v Bratislave

dostala som meno

Rivoli

je ako

mačacia hlava

ukradnutý

tulipán

obrúčka

utopená v toniku

nemáš ho rád

je moja sloboda

v lete rozkvitli gaštany

v levickom parku

si celkom ako

Nebožka

mama

vravel mi starký

a náš syn voňal

sladučko

mliekom

až v Bratislave

som dostala

meno Rivoli

je ako studená

postieľka

odložená výbavička

prázdno rúk

nemáš ho rád

je smútok

našej samoty

tichá som sa vracala

do viníc v Pukanci

ruky sú tam mäkké

ako vatička plesne

v ľochu

takisto voňajú zemou

odpusť mi hádky

starký

aj tvrdohlavé vnučky

sklonia sa

pokorne

raz

až v Bratislave

vždy sa vrátim

k tebe Kail

tuláčka Rivoli

Cencúlik

Slnečnica...