Svet noci je iný ako vyzerá /1. časť/

Spisovateľ/ka: Yka | Vložené dňa: 28. októbra 2008
http://citanie.madness.sk/view-17876.php

 Svet noci je iný ako vyzerá

(1.časť) 

Vždy som vedela, že život sa môže zrútiť ako domček z karát, no nikdy som nečakala, že sa to stane práve mne. Práve teraz a práve takto. Čo som vo svojom živote zažila? Nič...môj život je len veľký stereotyp, plný učebníc, pár tých zábavnejších piatkov, no inak stále to isté dokola. Nijaká šialená láska na plný plyn, nijaké bláznovstvo na ktoré by som mohla spomínať do konca života. Plachý život s pocitom menejcennosti a podkopaným sebavedomým. Tak čo som? Dievča...z drobnej ulice...nič viac a nič menej...zabudnutá osoba, na ktorú by si nikto nespomenul pár dní po smrti. Rodina? Koho mám? Otca pred ktorým ma matka varovala, keď som ani nemala dosť rokov aby som to chápala? Mama? To bol môj domček z karát, domček ktorý padol, aby sa už viac nepostavil. Akoby moje prsty zhrubli a neboli schopné chytiť ten kúsok papiera a znovu sa pustiť do budovania. Zastala som na mieste a nemala som chuť to zmeniť. Čo tam po tých kartách...čo tam po mojom živote?

* * * * *

Počula som sa, počula som každé slovo ktoré mi vyšlo z úst, no nespoznávala som svoj hlas, akoby ani nebol môj. Otupená myseľ nevládala absorbovať všetky tie informácie valiace sa z každej strany. Odpovedala som, no iba krátko, akoby ma to nezaujímalo, aj napriek tomu, že od toho čo poviem závisí môj nasledovný život.
„Rozumiete všetkému čo tu bolo povedané slečna Stevansová?“
Začula som ten hlas nad sebou, akoby sa ku mne snažil predrať z diaľky a mlčala som, no ten muž v obleku, nejaký právnik môjho otca stál nado mnou a trpezlivo čakal na odozvu. Neviem ako dlho som bola potichu, ako drobná malá myška zahnaná do kúta, no napokon som zdvihla ten pohľad, v ktorom sa miešal hnev a smútok dokopy a otvorila som ústa. Neprehovorila som hneď, mala som sucho v nich sucho, jazyk bol akýsi drevený. Musela som ústa zavrieť, preglgnúť a až potom mu odpovedať, najhlasnejšie ako som v tej chvíli dokázala.
„Áno...“ vyšlo z mojich úst, no nebol to môj hlas „budem sa sťahovať k otcovi...“
Muž v obleku, ktorý sa mi aj predstavil no ja som jeho meno odmietla akceptovať prikývol a naznačil mi nech ideme.
Tak a je to tu, musím opustiť mesto v ktorom som síce bola šedou myšou, no aspoň som ho poznala. Teraz pôjdem k otcovi, pred ktorým mama ušla skôr, než by sa za neho mohla vydať. So mnou pod srdcom vediac, že to bude ťažké, no radšej so mnou ako s ním. K tomu mužovi pôjdem...

* * * * *

Škola...nenávidené aj milované miesto...tam kde sa každodenne tešíme aj nútime chodiť...priatelia a zároveň nepriatelia...radosti aj starosti...miesto kde je všetkého dostatok...pre mňa miesto kde som ako tak bola v kontakte s ľuďmi, mohla sa venovať aspoň tomu na čom mi ako tak záležalo...a predsa, teraz do nej vchádzam s tým, že už sa sem nevrátim. Prečo aj? Odídem na druhý koniec zeme, a sem ma už nič nebude ťahať. Priatelia? Akých tu mám priateľov? Tých s ktorými prehodím pár slov a tým naša debata skončí? Nie...to nie...niekto by možno povedal že mám šancu začať odznovu, konečne začať žiť...no chcem ja žiť? Ani sama neviem...nikdy by som si nesiahla na život, no aj tak sa cítim ako chodiaca mŕtvola, pomaly sa rozkladajúca a odmietajúca so sebou niečo robiť.
„Leilaine ty to tu balíš?“
Samozrejme, samotný dôkaz toho ako ma tu majú radi. V môj posledný deň, keď vedia že odídem a nevrátim sa, oslovia ma tým odporným celým menom. Nechápem prečo mi ho matka dala, veď znie tak staro, akoby z iného storočia...
„Áno Nela...“ odvetila som krotkým hlasom, netúžiac sa hádať aj teraz. Vlastne kedy som to dokázala?
„Och...keby sme vedeli že sa už nevrátiš...prichystali by sme ti niečo na rozlúčku...“
Ten jej sladký hlas mi bol odporný, najradšej by som ju na mieste priškrtila len aby nevydávala nijaké zvuky, no to by som nedokázala. Som zbabelec, nedokážem sa jej postaviť ani teraz, keď mám poslednú šancu, rovnako ako som to nedokázala nikdy predtým. Tá jej falošná veta o niečom na rozlúčku mi prišla priehľadná, no nejako som nedokázala už ďalej viesť bezduchý rozhovor.
„Prišla som si len po veci...“ znovu ten cudzí hlas ktorý mi nepatrí. Pohla som sa doprava, aby som sa jej vyhla, cítiac na sebe zraky ostatných z triedy. Sedela som ako inak v druhej lavici, dozadu mali vyhradený prístup len tí podobní Nele. Namyslení, škodoradostní a bezcitní. Zbalila som sa nezvykle rýchlo, vždy som bola ako šišmák, posledná a spomalená, pričom som musela za trest zamkýnať, no dnes, dnes som iba hodila pár vecí do igelitky a už ma nebolo. Ktovie prečo som sa odrazu cítila tak slobodne? Vidina krajšej budúcnosti? Ťažko, v tú som už dávno neverila, aj napriek tomu že práve pre mladý vek som musela odísť. Tak prečo ten povznášajúci pocit? Nevedela som, no mala som tušenie, že nepotrvá dlho a dozviem sa to...

Spisovateľov komentár k príspevku

Viem že zatiaľ to na fantasy nevyzerá, no je to len taký úvod :)



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8