Niečo ako šťastie

Uteká predo mnou,
stráca sa,
zaniká...

Šťastie zaliezlo pod múry oceľovej veže,
vyšplhalo sa na vrchol vysokej strže,
zamklo sa za nepreniknuteľné mreže,
na plátky moje srdce reže,
kreslí smajlíky na časti kože,
do vrkoča mi priplietlo nože,
uspalo ma ako mŕtve mrože,
všetko je skutočné, ono to môže.

Bežím pred ním,
neschovám sa,
neutečiem...

Happy end

Šťastný koniec rozprávky,
slastné zistenie,
že to bol len sen.

Tragický oznam v novinách,
čierny zástup na pohrebe,
taký je život.

Nudná slepá ulička,
dopísaný papier
odhodený v koši.

Veľa možností,
mnoho začiatkov,
no len jeden koniec.