chýbam

 

  v mojej izbe už nie je viac teplo
  zabudol som kúriť
  a povyťahoval všetok milenecký koks 
  zo srdca ktoré občas nespoznávam
  zavrhol som v sebe denné tešenie
  bez ktorého radšej neotvárať oči
  radšej ich nechať nepriehľadné 
  prikryté tenučkými kúskami ľudskej kože
  teraz sa pokojne chystám
  na slepé hodiny samomluvy
  na vysúšajúci dážď mojich pľúcnych oblakov
  zhaslo sa
  okná sa nemohli hýbať
  a steny mi prestali tiecť
  zašil som sa 
  nakŕmený vyčkávaním 
  už viac neschudnem a moja posledná podoba
  nádherne uviazne 
  v denníkoch ktoré si vedú
  vaše nesmierne tváre
  
  niečo som stratil
  a zrazu je tu sklad na miesta
  neviem čo to bolo
  ale cítim ustupovanie
  úsmevy 
  a ich hýrivé chvostíky sú čoraz klzkejšie
  pre moju ruku
  a opálka kde som ich odchovával
  má zrazu dno z ryžového papiera
  som bez jasu
  som bez snahy
  bez vlasov  
 zvládali ma odrážať
  bez cieľa o ktorý som nestál
  no aj tak sme obaja vedeli ako je to naozaj
  a bez abstraktných ľudí
  lebo tí ozajstní
  posadili talenty niekde na ceste
  a nechcú sa už po ne vracať
  
  

  v mojej izbe 
  sa
  začínam
  chýbať