Vravím sebe...
Spisovateľ/ka: Sunnypoetry | Vložené dňa: 5. mája 2006
http://citanie.madness.sk/view-1792.php
http://citanie.madness.sk/view-1792.php
Vidím nádych tvojho ja
Teraz vedie rozum, nie cit
Puzzle, čo sa nespoja
Myšlienkami prázdno blúdi
Každá z nich je vskutku zlá
Nevyznám sa v srdciach ľudí
Moje tiež nik nepozná
Vzletné reči v básniach mojich
Nasiaknuté kúskom smútku
Napísané v malom boji
Vyjadrujú úzkosť prudkú
Odraz teba v krokoch ticha
V zrkadle a svetlách nocí
V daždi na mňa sucho dýcha
Odplaviť chcem tento pocit
Niekomu sa ani nezdá
Čo zdá sa mne a nezmyselne
Občas padne vo mne hviezda
Žiarivá je, z tvojej dielne
Zhasne, zmizne, sama som
Do reálu vrátila ma
Po blesku vždy príde hrom
Pred pohrebom najprv jama
Vždy si spravím pascu vlastnúv Táto ale obzvlášť bolí
Aj keď túžim túžbu zhasnúť
Tvoj smiech mi to nedovolí
Potknutia o vôňu tvoju
Rátať márne by som chcela
Všetko vedie k nepokoju
Beznádej sa chytá cieľa
Načo meniť niečo isté
Nemám chuť na risk a slzy
Radšej takto v krátkom liste
Zhrniem v sebe, čo ma mrzí
