nebo nad Dubníkom

Tiekol Vám sopeľ a ja som mala neumyté vlasy

Vtedy

Neviem aké bolo nebo ale mala som ho v očiach

A vo Vašich čokoláda

Nespevnený breh a ja som mala chuť napchať skaly do vrecák

Aby som bola dolu

Aby som išla ešte  nižšie

.

Preletela šípka vtákov

Dotkli sa ma

Povedala som Vám to

Vtedy

Ľahla by som si do lístia k životom unavenej lastovičke

Pozerala jej do chápavých očí

A plakala

Ako pri filme

.

Dnes som nechala v odtoku húf tmavých chlpov

Ako vtedy pred section cesárea

Ukázala sa

Dlhá ružovkastá

Jazva

A čierna diera

Ktorá ma pohltila

A preklopila na cestu

Na začiatok

K počatiu  syna

.

Cestou SEM som zbierala namiesto javorových listov skaly

A písala do pamäti

List ktorý si teraz čítate

Počujete ma

S hudbou klavírom

Glass odprevádza

Minimalisticky bolestne

„Počujete?"