na kolene nohavíc bola biela odrenina

 

  nakreslil som svoj symbol voľnosti
  na rubovú stranu rúk
  vyfarbený kameňmi obtiahnutý kalom
  bude krajší ako ten posledný
  navrhnutý s nedbalosťou slepého parašutistu
  lebo som si ho nevážil
  a nahlas som pri ňom strieľal do spútaných
  istý sám sebou
  a svojím cisárskym konaním

  môj znak voľnosti
  nie je vôbec vták
  aj keď sa ti tak predstaví
  je to zažitý pocit
  výherný tiket z čiar života
  až na šumenie a dlh
  a keď lúskam prstami 
  napríklad pre tanec mojej priateľky
  on rozprestiera obrus svojho konca
  a otvára hlavu kde sa varí
  šťastie do vrecúšok  pod vankúše
  vtedy beriem tri dlane   spojené vedierka
  plním ich tým čo vonia 
  ako prsty boha
  vrátil sa z modro modrej plantáže
  z vlastnej plantáže
  na avokádo chmeľ a tohtoročnú manu

  včera som ho dal vytetovať
  nech je tu stále
  nech môžem preberať struny 
  na rovné a ohnuté univerzitami 
  nech môžem umývať viac než zrelé telá
  zo stromov našeho sadu
  nech môžem zmoknúť v hocijakom vnútri
  krémovať sa vo vetre zrkadla
  a ostávať
  voľný hladký priviazaný len tam
  kde nezabudnem spraviť mašličku
  na konci
 

  na úplnom konci
  okolo ruky obviažem šál plný zmizíku
  zvoľním ľahnem si do dreva
  zavriem oči
  a odletím za Aztékmi 
  symbolicky