Narkóza, sušienky, nedeľný obed?

Som v narkóze a tvoj hlas počujem tak jasne pri mojom tele, akoby si bol so mnou. Snažím sa nepustiť ho, nezabudnúť ako sladko chutí. Keď rozlúštim túto absurdnosť, prinesiem ti zopár sušienok, aby si mal ešte sladší hlas, ten ktorým ma uspávaš.

Poď so mnou, vstúp do mojej narkózy, bude len naša(osobná). Prines si so sebou aj lieky a všetky tie zbytočné veci.

Zatvor oči a ponor sa ku mne, teraz ich otvor a zalapaj po vzduchu. Už to cítiš? Si v mojej narkóze a cítiš sa akoby si plával, vznášal sa v slizkej tekutine. Dookola sa mihocú svetlá a tiene, oči ti splašene pobehujú sem a tam. Hľadáš mňa. Ale ja som v tvojej hlave. Tak poď bližšie. Porozprávaj mi o tom pocite, nech sa cítim sladko. Máš deja vu? Alebo halucinácie? Je to iba nejaké ďalšie placebo?

Nie, toto je reálne, presne tak ako tvoj život a všetky chyby čo si spravil. Tak daj si už tie tabletky, načo by si ich ináč vláčil so sebou? Vstaň, vzchop sa!

Otváraš oči a vynáraš sa zo slizu, všetko vidíš dvojmo. Nad tebou stojí len hromada ľudí v bielych plášťoch. Si zmätený, ešte stále ma nevidíš. Iba počuješ tvoj, teraz už môj sladký hlas. To bude tými sušienkami.