a sadol si na kraj mojej postele lebo dúfal že vie byť stále vtipný

 

  prišiel ma pozrieť
  môj negatívny domáci duch
  husle pána Kabeša schováva pod kabátom
  a hovorí mi o tom ako bolo na vojne
  dobre    lebo ožratá smrť
  mu neraz stisla    sladko
  vždy zvoní priesvitnými zubami
  na hánkoch vie skladať slová ako lepra
  a nedovolí zaspať ani tým pavúkom
  mutujú na kliešte krátko po jednej
  cez deň zažmúria všetkých osem krvavých očí
  a ja pridám k nim svoje dve
  lebo môj domáci duch
  nevie nič o pomalej bluesovej reči
  o tom že usušené dýchanie je výsadou diazepamu
  a že tabuľka nerušiť
    ukradnutá z motorestov kde vodiči kamiónov
    nabúchaní obtrú o steny svoj ťahačový koitus
  tak tá tabuľka
  platí aj pre mŕtvych 
  vracajúcich mŕtvych 
  čo ma prišli pozrieť

  

tak choď preč
  vezmi si aj krajky aj uniformu aj pušku so zvončekovou pažbou
  a ja si spravím teplo okolo tela
  lebo si bol určite z vreca zimomriavok
  zanadávam zívnem
  ráno musím ešte zavolať otravného kňaza
  aby to tu vydymil
  kým budeš do hája
  kým budeš kdesi 
  drogovať s poltergaistom...