kocovina

Obrysy konárov za oknom
V ľadovom svetle slnka
Čierne ako tuš...
Ich tiene
Krájajú
Izbu na črepiny
Tam šálky hore dnom
zívajú do stola
a tam je džbán
ako veža kostola
prázdny
len usušené vrecúško v ňom
sa hompáľa v tichu ako hlučný zvon
nad pohrebom
balíčka cigariet
skrúteného pod stolom
dnes si na
koberci parkiet
uviaznutý sám
sám a kocovina.
po nej a po fľaške
vína
zas tu bude večer
práve
taká bledá a zamyslená
znovu o kúsok
tmy iná
čakať na Tvoj dotyk
a slovo
vlasy v tvári
práve
také strapaté a plavé
si jej drsný
zlozvyk
a Ty ju máš v hlave